The Tolerant cook: Ako sa z analytičky s troma titulmi stala úspešná foodstylistka a plackami očarila instagram

The Tolerant cook: Ako sa z analytičky s troma titulmi stala úspešná foodstylistka a plackami očarila instagram

Rozhovor s Kristínou Suchánkovou, matkou, blogerkou, foodstylistkou a autorkou super populárneho receptu na paradajkové placky, ktorý v lete zasiahol slovenský food Instagram. Spoznajte príbeh vášne k foteniu a foodblogerstvu, ktorý dostal analytičku a špecialistku z oblasti ekonomiky farmácie k zdravému jedlu. Alebo si len vyskúšajte vylepšený recept na slávne paradajkové placky, ktorý sme vyladili pre hlavné intolerancie na lepok, laktózu a kazeín.

Kristína, ako sa z finančnej analytičky vo farmaceutickom korporáte stala The Tolerant Cook?

V prvom rade by som sa chcela poďakovať za tie superlatívy v úvode článku, ale ja sa zatiaľ až za takú úspešnú blogerku a foodstylistku nepovažujem (smiech). Tak ako všade uvádzam, nikdy som nebola vášnivou kuchárkou, bavilo ma občas dobre navariť pre návštevy, ale s manželom sme sa väčšinou prestravovali u rodiny, alebo v reštauráciách. Obaja sme boli veľmi pracovne vyťažení a nakupovanie a varenie pre mňa neboli prioritou. Vždy sme sa však snažili stravovať zdravo, aspoň v rámci možností. Variť som začala presne s nástupom na materskú dovolenku, keď som ostala „zaseknutá“ doma s dieťaťom v obci neďaleko Bratislavy, kde je gastro ponuka veľmi obmedzená. „Tolerantne“ variť som začala, keď sme zistili, že náš vtedy trojmesačný synček má zrejme nejaké potravinové alergie. Keďže bol plne dojčený, alergény, ktoré som zjedla ja, sa cez mlieko dostávali k nemu a spôsobovali mu problémy. K tomu sa pridali potravinové alergie môjho otca (alergia na kazeín, vajce a histamínová intolerancia), nehovoriac o tom, že pomaly každý tretí z našich priateľov má tiež rôzne stravovacie obmedzenia. Medzi našimi blízkymi kamarátmi máme celiatičku, vegána, histaminika, alergikov na laktózu a kazeín a kamarátkine dieťa ma silnú alergiu na orechy. Predstavte si, že týchto šesť ľudí sa pomerne často stretáva a chcú sa spoločne najesť. Poviem vám, v reštauráciách z nás majú naozaj radosť.

Vieš si spomenúť na ten “AHA!” moment uvedomenia si, že ťa tvoje srdce ťahá k jedlu a foteniu?

Fotiť svoje potravinové výtvory som začala len tak, na mobil, v podstate s cieľom uložiť si do budúcna, aby som nezabudla, čo nám chutilo, a ktorý recept si chcem zapamätať. Občas som si to zavesila na Instagram s cieľom pochváliť sa blízkemu okoliu, čo sa mi podarilo (smiech). Už aj pred tým som, ale rada sledovala svetových aj slovenských foodblogerov a jednoducho sa mi páčili fotky chutne vyzerajúceho a krásne nastylovaného jedla. Obdivovala som napríklad slovenské foodblogerky Stvory z kuchyne The Story of a Cake. Ani vo sne mi nenapadlo, že by som ich niekedy mohla osobne spoznať a zaradiť sa medzi foodblogerov.

Za rozhodnutím založiť si foodblog boli presne dva momenty. Prvým bol môj manžel, profesionálny fotograf, ktorý mi povedal, že nechápe, prečo jedlo nefotím s využitím jeho fototechniky, keď ju mám doma po ruke. Druhým bolo moje rozčarovanie, keď som sa snažila na internete alebo v knihách hľadať recepty vhodné pri rôznych druhoch potravinových alergií naraz, ale vždy boli kategorizované iba podľa jednej! Snažila som sa napríklad nájsť bezlepkový koláč bez vajec, ale všade sa uvádzali koláče buď bezlepkové alebo bezvaječné a bolo niekedy fakt náročné dohľadať recept, kde by bolo na prvý pohľad zrejmé, ktoré alergény neobsahuje.

Tak som si povedala, že keď to chýba mne, musí to predsa chýbať aj iným, a keď už si dávam námahu takéto recepty variť, prečo to zapisovať len pre seba a nepomôcť aj iným ľuďom. A tak som si koncom roka 2017 založila foodblog, pri zostavovaní ktorého pre mňa kľúčovú úlohu hralo to, že si ľudia môžu jednotlivé recepty filtrovať podľa viacerých kritérií naraz. A tak si môžete kľudne vyklikať, že potrebujete koláč bez vajec, lepku a orechov, alebo hlavné jedlo vhodné pri histamínovej intolerancii a zároveň alergii na mlieko.

Prečo názov “The Tolerant Cook”? Čo pod tým máme chápať?

Nad názvom blogu som uvažovala veľmi dlho. Mala som vymyslených milión variantov, ale nikdy som nepociťovala, že to je ono. Presne si pamätám, kedy sa mi v hlave objavil finálny názov blogu. Bolo to pri drepovaní s činkou vo fitku (smiech). Snažila som sa hrať so slovom intolerancie, ako intolerantný blog a podobne, ale všetko mi pripadalo nevýstižné, nakoľko ja sama žiadnou potravinovou intoleranciou netrpím!

Ja sa len snažím každému vyjsť v ústrety. Ja som naopak TOLERANTNÁ!

Som tolerantná k potravinovým intoleranciám iných! S nadšením som bežala za manželom cvičiacim na benchi a povedala som mu nápad na názov blogu. Hneď sme vedeli, že je to ono. Tolerantnosť je pravdepodobne aj jednou z mojich hlavných vlastností, takže už nebolo o čom. Ľudí s potravinovými alergiami a intoleranciami výrazne pribúda, často je však otázka, na koľko ich majú skutočne medicínsky opodstatnené a na koľko si ich diagnostikovali sami.

Samozrejme sú medzi nami aj ľudia, ktorí sa rozhodli dobrovoľne vypustiť zo stravy napríklad lepok, mlieko alebo živočíšne produkty, lebo to považujú za zdravšie alebo ekologickejšie. Spoločnosť je z toho zmätená a často sa stretávam s tým, že potom aj skutočných alergikov iní obviňujú z toho, že si vymýšľajú alebo preháňajú. Dostať na Slovensku bezpečné jedlo v reštaurácii alebo v prehľadne označené potraviny v obchode je ešte stále veľký problém, aj keď sa to neustále zlepšuje. The Tolerant Cook vás nebude súdiť ani zosmiešňovať za problém so žiadnou potravinou, ale naopak nájde pre vás riešenie.

Na Instagrame, Facebooku, či na blogu vyzerá život blogera často ako sen. Ako však vyzerá realita tvojho pracovného dňa  a ktoré projekty ťa v skutočnosti živia?

Na sociálnych sieťach a internete vyzerajú životy blogerov, alebo takzvaných „influencerov“, ale aj obyčajných ľudí, vždy oveľa lepšie ako v skutočnosti sú. Nerozumiem tomu, prečo sa nad týmto niekto ešte stále pozastavuje. Myslím si, že väčšina ľudí sa chce prirodzene pochváliť a prezentovať skôr pekným zážitkom ako zlým. A čo sa týka príspevkov na internete, Facebooku a Instagrame od blogerov a influencerov, treba ich brať podobne ako editoriál v časopise. Za všetkými fotkami najuznávanejších blogerov stojí kopa práce, ako vyhľadávanie vhodnej lokácie, stylingu, svetla a úpravy na počítači.

Ľudia to tak chcú, aj keď o tom vlastne často krát sami nevedia a je to tak v poriadku. Samozrejme, bloger môže mať výborné recepty alebo články, ale ak k nim vie poskytnúť ešte aj vizuálne krásne fotky, je to určite plus a sleduje ho väčšie množstvo fanúšikov. Moje dni z najväčšej časti vypĺňa starostlivosť o dieťa a popri tom sa musím snažiť efektívne zužitkovať čas, kedy sa o synčeka starajú môj manžel alebo naši rodičia. Za výslednou fotkou na mojom Instagrame a receptom na blogu hľadajte hodiny vymýšľania receptov, nákupov, varenia, presúvania tanierikov a vidličiek po podložke, fotenia a editovania fotiek na počítači.

A to nehovorím o neporiadku, ktorý pri tom všetkom vznikne a niekto ho musí aj upratať (smiech). Rodičovský príspevok mi vystačí tak na jeden poriadny nákup, takže popri tom si privyrábam vytváraním receptov a fotiek pre niekoľkých klientov, pričom mojím primárnym partnerom je práve Powerlogy. Nemyslela som si, že budem niekedy profesionálne zastávať rolu tvorby obsahu a správy sociálnych sietí, ale po čase som rada. Vidím jasné výsledky a progres a cítim, že mi táto rola momentálne sedí.

Ako vykrývaš starostlivosť o dieťa a tvorbu obsahu?

Býva to fakt ťažké. Niekedy sa to dá a idem spolu so synčekom nakúpiť, počas varenia sa motá okolo mňa, pri fotení sa snažím trafiť okamih, kedy mi práve do scény nepchá ruku a prácu na počítači sa snažím nechávať si na čas, kedy sa o malého stará manžel, alebo starí rodičia. A niekedy máme horší deň a malý si vyžaduje moju maximálnu pozornosť a vtedy si musím povedať, že on je priorita a blog, alebo klienti musia počkať J. Musíme si v rodine nájsť ten správny rytmus a podeliť si naše pracovné aj voľnočasové aktivity, tak aby nebol nikto preťažený a všetci spokojní. Niekedy máme naozaj šialené obdobie s množstvom projektov, vtedy musíme aj s manželom prioritizovať a niektoré veci vypustiť.

Aký je tvoj prístup k foodstylingu a foteniu jedla? Kto, alebo aký štýl ťa inšpiruje?

Rada by som pri tom všetkom mala čas ešte aj na to, aby som si hľadala inšpirácie na foodstyling a foodfotografiu, ale pri všetkých mojich aktivitách som rada, že vôbec stíham dodať tých pár zákaziek ako tak na čas (smiech). Followujem na Instagrame veľmi veľa foodblogerov, jedni sú silnejší vo foodstylingu, iní zas vo fotení. Nemôžem povedať, že by ma inšpiroval nejaký konkrétny človek, je to skôr podvedomé. Keď fotím, tak idem proste pocitovo a snažím sa nájsť rozloženie predmetov a uhol fotky tak, ako sa mi to zdá v tom momente najkrajšie.

Skúšala som tmavšie fotky, bledšie fotky, farebnejšie fotky, je to rôzne. O čo sa, ale snažím je to, aby mali moje fotky na Instagrame jednotný štýl, a aby za nimi bolo poznať môj rukopis. Ja to celé robím ešte len rok, takže si uvedomujem svoje rezervy a priestor na zlepšovanie sa. Je super, že mám vždy po ruke fotografa s 15 ročnou praxou, a tak mám obrovskú výhodu oproti iným blogerom, ktorí si tipy a techniky na fotenie a postproces musia prácne študovať. Mne stačí zakričať cez dve izby niečo ako „Adaaaaam, prečo to mám do kelu zas také tmavé?! Poď mi to prestaviť!“ (smiech).

Tvoj muž Adam je teda profesionálny fotograf. Ako spolu fungujete? Synergia, alebo doťahovačky, že každý z vás to vidí inak?

Môj muž Adam Suchánek je už dlhé roky profesionálnym fotografom a v rovnakej dobe ako j,a začal tiež blogovať. Venuje sa klasickému štýlu v pánskom obliekaní a jeho blog nájdete pod pseudonymom Adam Rustman. Fotky na jeho blog fotím z veľkej časti tiež ja, keďže som obvykle najbližší človek po jeho ruke. Na začiatku boli naše fotenia naozaj náročné. Ja som bola absolútny začiatočník a fungovala som v podstate iba ako jeho „pohyblivý statív“ (smiech). Sám si nastavil fotoaparát a našiel uhol a ja som sa snažila jeho pokyny čo najlepšie splniť a odfotiť aspoň jednu ostrú fotku.

A máš pravdu, častokrát naše fotenia trvali hodiny a končili hádkami o tom, či už máme dosť dobré fotky, alebo fotíme ďalej. Ale najlepšie sa človek učí neustálym skúšaním, takže po roku intenzívnych workshopov s mojím manželom sa moje fotografické schopnosti výrazne zlepšili J. Ako som spomínala vyššie, to, že je môj muž profi fotograf, je pre mňa obrovskou výhodou a aj vďaka tomu som sa do foodblogu vôbec pustila. Všetky moje fotky dám najprv posúdiť jemu a občas sa stane aj to, že povie, že celé zle a že si mám upraviť kompozíciu aj uhol fotky. Stáva sa to však stále zriedkavejšie.

Viem, že za inšpiráciami s rodinou veľa cestuješ. Ktorá cesta bola tohto roku pre teba najväčším nečakaným zážitkom

Veľmi radi cestujeme a snažíme sa neprestať, aj keď s ročným dieťaťom je to dosť náročné. Cestovanie pre nás nie je iba zážitok a dovolenka, ale skôr investícia pre získanie dobrého obsahu. Predsa len, fotky zo Škótska, Ríma, Paríža, či z gréckeho Santorini sú ako pre klientov, tak pre našich followerov, atraktívnejšie ako dookola tie isté fotky z Bratislavy, alebo ateliéru. V Škótsku sa nám veľmi páčila príroda, malé mestečká a celková pochmúrna atmosféra, čo sa však jedla týka, nebudeme si nič navrávať, gastronomicky to bolo určite oveľa lepšie napríklad v Ríme. Absolútne nečakaným zážitkom pre mňa ale bola cesta na Santorini. Okrem toho, že táto destinácia je momentálne dosť populárna a už len fakt, že sme tam vycestovali nám pridal dosť followerov, objavila som tam lokálny recept na paradajkové placky, vďaka ktorému sa môj blog dostal do širšieho povedomia.

Tvoj najväčší blogerský úspech zožali práve spomínané, paradoxne až banálne jednoduché, paradajkové placky, s ktorými ťa pozvali už aj do Telerána. Ako si tento recept objavila a prečo to podľa teba prepuklo do virálneho šiíenia?

Paradajkové placky sme dostali v reštaurácii ako predjedlo hneď druhý večer na Santorini. Veľmi mi to chutilo, tak som sa pýtala, čo vlastne obsahuje recept. Ostala som veľmi prekvapená, že z veľkej časti ide o paradajky, ktoré ja v surovom stave od malička nejem. Proste mi nechutia. Naopak varené paradajky, ako polievky a omáčky mám veľmi rada, a asi aj preto mi tepelne upravené paradajky v plackách chutili. Potom som tam absolvovala kurz lokálnej kuchyne, kde sme sa okrem iného učili pripravovať práve paradajkové placky, keďže ide o tradičný, lokálny, santorinský recept. Veľmi mi to chutilo a tak som sa rozhodla, že recept zaradím aj na svoj blog. Neočakávala som žiadny veľký úspech, jednoducho som pripadala recept na môj blog a Instagram, tak ako vždy. Úplnou zhodou okolností som recept na blog pridala akurát v dobe, keď bola extra dobrá úroda paradajok.

Toto bolo jednoducho šťastie, vôbec som to tak neplánovala. Zrazu podľa môjho receptu pripravilo paradajkové placky niekoľko ľudí vrátane pár blogeriek s väčším počtom followerov, čo ma potešilo. Čo ale nasledovalo potom, som si nepredstavovala ani vo sne. Z receptu sa stal virál na Instagrame a mne denne chodilo aj päťdesiat fotiek paradajkových placiek, ktoré podľa mňa pripravovali Slováci, Česi a aj v rôznych kútoch sveta. Ľudia mi posielali fotky paradajkových placiek z Dubaja, Švajčiarska, dokonca Bali, či Kanady.

Pridalo sa aj niekoľko známych osobností. Strašne sme sa na tom doma bavili, že takýto triviálny recept, ktorý obsahuje zopár paradajok, obyčajnú hladkú múku, cibuľu, soľ, korenie a dve bylinky môže spôsobiť takýto ošiaľ. Ale bolo to asi práve preto. Ide o jednoduchý recept, z ľahko dostupných surovín, placky má rád takmer každý a o paradajkových ešte nikto nepočul. Na základe receptu ma oslovilo aj zopár medií, dokonca sa mi stalo pár krát na verejnosti, že ma ľudia spoznali ako „tú, čo vymyslela paradajkové placky“ . Ja som ich však nevymyslela. Dokonca som ani nebola prvá, kto tento recept na slovenskom internete zverejnil. Jednoducho som mala šťastie.

Ako zlatý klinec tohto nášho rozhovoru si pre Powerlogy fanúšikov vylepšila základný recept tak, aby si ho mohli dať aj  všetci intolerantní na lepok, laktózu, či kaseín…

Áno. Ako ste sa už dočítali, tak som členom Powerlogy teamu pre tvorbu edukatívneho a inšpiratívneho obsahu. V minulosti by som ani nepovedala, že budem nejak špecifickejšie riešiť životosprávu, ale život a aj vybrané intolerancie v mojej rodine ukazujú, že mám asi zmeniť prístup.

Takže zostávam naďalej tolerantná k všetkým spôsobom výživy a k všetkým ľudom, koniec koncov nech každý do seba dáva to, čo chce a čo mu chutí, avšak teraz si stále viac potrpím na kvalite surovín, tak aby boli bez „bordelu“. Na práci s tebou a v teame Powerlogy ma však baví to, že sa môžem stále učiť a skúšať nové veci, dokonca aj tie divokejšie špeciality tvojho „biohackingu“, kde som sa napríklad minule ocitla na dve minúty v mrazáku plného ľadu, čo by som sama asi len tak nespravila.

Pôvodný recept na placky je už sám o sebe bez vajec a mlieka. Problém predstavuje jedine hladká múka, a to pre ľudí citlivých na lepok. Recept na placky som preto upravila do bezlepkovej verzie s použitím bezlepkovej ovsenej múky a tapiokovej múky. Práca s prirodzene bezlepkovými múkami je náročná, keďže sa častokrát nelepia, práve pre absenciu lepku, tapioková múka má však v tomto smere lepšie vlastnosti, a preto sa s ňou placky podaria. Mojím obľúbeným Powerlogy produktom je prepustené maslo Power Ghee a placky najradšej pražím práve na ňom.

Je dobré mať istotu, potvrdenú aj certifikátom, ktorým disponujete, že je skutočne zbavené laktózy a kazeínu. Vegánom odporúčam placky  pripraviť na kokosovom oleji s MCT, prípadne olivovom oleji De Ortegas, ktorý je určený na varenie a pečenie. Ak sa vám zdá praženie nezdravé, môžete placky pokvapkať olivovým olejom a upiecť v trúbe na 180°C.

Recept na paradajkové placky podľa Powerlogy prístupu

Na Santorini sa podľa tradície placky podávajú s tzatzikami. V bezlepkovej biohackerskej a tolerantnej verzii ich môžeme podávať napríklad so slovenskou bryndzou, ktorá ak je pravá a nepasterizovaná, tak obsahuje minimum kazeínu a laktózy a veľa ľudí ju toleruje. Ak chcete stopercentne vegánsky recept, tak si placky môžeme vychutnať s avokádovou majonézou a šalátom.

Ingrediencie:

  • Asi 500 g paradajok
  • 1 cibuľa, ja som použila šalotku
  • ½ hrnčeka bezlepkovej ovsenej múky
  • ½ hrnčeka tapiokového škrobu
  • bylinky- do originál receptu ide hrsť mäty a hrsť petržlenovej vňate, môžete si ho však upraviť podľa dostupnosti a použiť bylinky, ktoré aktuálne máte pri ruke
  • soľ a korenie

Postup

Cibuľu si pokrájame na drobno, paradajky postrúhame na vačšom strúhadle na syr, alebo pokrájame na malé kúsky. Pridáme na jemno nasekané bylinky a múky. Rukou cestou pomačkáme dokopy. Ak sa nám zdá, že je cesto príliš riedke, pridáme múky. Malo by sa troška lepiť. Následne ho vložíme asi na pol hodinu do chladničky, aby zmes troška stuhla a prepojili sa chute. Cesto z lyžičky vkladáme do rozpáleného ghee, alebo oleja na panvici a pražíme chvíľku z každej strany. Placky som v tomto prípade pripravila s avokádovou majonézou a listovým šalátom.

Ingrediencie avokádová majonéza

Všetky prísady si jednoducho zmixujeme dohromady.

  • 1 zrelé avokádo
  • 2 lyžice sójového jogurtu
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 lyžica bieleho vínneho octu
  • 1 lyžička citrónovej šťavy
  • Soľ a korenie

Ak sa vam po plackách bude žiadať ešte aj nejaký dobrý dezert pozrite si aj Kristínin recept na bezlaktózový pistáciový koláč s Power Pistacchio krémom

Dobrú a tolerantnú chuť! 🙂

Komentáre

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zatiaľ nie sú žiadne komentáre.