Ako lepšie čítať a v praxi pochopiť vedecké štúdie a výskumy

V dnešnej informačnej explózii takmer nik nemá čas, aby čítal všetko, čo ho zaujíma. Často však ani to, čo by bolo naozaj užitočné si prečítať. Aj preto sú na vzostupe konšpiračné weby, blogy a podobné médiá. „Ľahko“ sa čítajú a s faktami pracujú selektívne alebo vôbec. Cielene nadbiehajú rôznym klišé a predsudkom, pričom nezriedka potvrdia čitateľom ich subjektívne názory, ktoré nemusia byť vôbec podložené objektívnymi faktami. Ešte ťažšie je to pri zložitých témach, medzi ktoré patrí aj správne pochopenie a interpretácia vedeckých štúdií či výskumov.

Aj tých serióznych sú totiž tisíce. Prelúskať sa nimi je prakticky nemožné. Navyše sú napísané odborným jazykom a laikovi sa viaceré štúdie na tú istú tému môžu javiť ako protirečivé. Sami to dobre poznáme, jedna štúdia niečo chváli, iná zase haní. Málokedy však vieme v spleti odborného žargónu identifikovať inú metodiku, východiská či výskumné postupy a správne vyhodnotiť to, čo sa môže zdať na prvý pohľad protirečivé. Pravda už dávno nesvieti z diaľky jasným svetlom. Je často skôr v tieni poloprávd a dezinformácií. Kľúčové je dnes preto vedieť nielen čo čítať, ale aj ako to čítať a ako textu rozumieť v kontexte vlastného života. Pri výsledkoch vedeckej práce to platí dvojnásobne.

Kľúčové posolstvá

To, že je štúdia intenzívne propagovaná, ešte nie je zárukou najkvalitnejšieho výskumu.
Aj tá najlepšia či najatraktívnejšia teória je stále len teóriou, pokiaľ ju nepotvrdí výskum.
Nehľadajme automaticky koreláciu tam, kde v skutočnosti vôbec nemusí byť.
Relevantnosť výskumov bez kontrolnej skupiny je veľmi nízka a často vôbec žiadna.
Štandardom pri serióznych vedeckých experimentoch je tzv. dvojité zaslepenie.
Ak sa porovnávajú dve veci, dôležité je poznať celý kontext, aby porovnanie bolo relevantné.
Veľkosť a zloženie skúmanej vzorky priamo ovplyvňuje relevantnosť výsledkov.
Všetci máme inú východiskovú situáciu; to, čo zaberie u jedného hneď, môže u iného trvať dlho.
Ak nie sú formulácie vo výsledkoch výskumov jednoznačné, odporúčame vždy spozornieť.
Najrelevantnejšie sú tie výskumy, ktorých výsledky sa podarí rôznym vedcom zopakovať.
Nie všetky výskumy prinesú prevratné objavy, ale len potvrdia to, čo sa predpokladalo.
To, že niečo na nás nesedí na 100 %, ešte neznamená, že výskum nie je relevantný.
Vždy je dobré aplikovať kritické myslenie, aj keď ide o overené zdroje; nikto nie je neomylný.

Pozrime sa preto na to, ako postupovať, aby sme si v spleti vedeckých štúdií dokázali vybrať to podstatné a zároveň to vedeli adaptovať na naše individuálne potreby.

1.Vplyv zadávateľov na výskum

Na svete prebiehajú tisícky rôznych výskumov. Robia na nich ľudia, ktorí živia svoje rodiny, preto potrebujú mzdu za prácu od zadávateľov výskumov. Je teda prirodzené, že zadávatelia si často z množstva výskumov vyberú a propagujú práve tie, ktoré najviac vyhovujú ich potrebám. Široko propagovaná štúdia preto nemusí byť vždy tá s najlepšou metodikou vedeckej práce.

2. Teória sa nerovná výskumu

Ľudia majú radi teórie, štúdie a výskumy. Pomáhajú im orientovať sa v komplikovanom svete. Ale aj tá najlepšia teória je stále len teóriou. Overiť ju vždy musí výskum na základe štúdie. Ten nezriedka trvá niekoľko rokov. Vedeckí pracovníci sa so skúmanou teóriou či hypotézou niekedy tak zžijú, že nechcú pripustiť, ak výskum ukáže, že bola nesprávna. Najmä ak ide o teóriu, na ktorej vystavali svoju kariéru či vedecké pôsobenie.

3.Vplyv automatickej korelácie

V bežnom živote fungujeme na základe vzájomných väzieb. Keď húka siréna, očakávame, že sa niekam ponáhľa sanitka, polícia či hasiči. Zapípa SMS-ka a my sa inštinktívne pozrieme na svoj mobil, aj keď ho máme aktuálne zapnutý v tichom režime. To všetko sú korelácie. Čítame najnovšiu štúdiu o zdravom stravovaní a môžeme napríklad predpokladať, že keď je v jedálničku na prvý pohľad veľa zeleniny, určite bude takéto stravovanie dobré. Viac zeleniny je určite fajn, nehovorí to však nič o vyváženosti stravy a o tom, či sa budeme cítiť pri takejto strave lepšie. Náš mozog má tendenciu pomáhať si skratkami. Kde „zbadá“ koreláciu, často automaticky predpokladá kauzalitu, teda príčinnosť. Tento vzťah však vôbec nie je automatický. Ak sa preto nájde rýchle a jednoduché vysvetlenie, máme tendenciu mu uveriť skôr, ako si vôbec preveríme fakty či skutočne pochopíme často zložité vzťahy medzi skutočnými príčinami a následkami.

4.Význam kontrolnej skupiny

Každý seriózny výskum operuje s kontrolnými skupinami. Je to základné pravidlo, vďaka ktorému sa môže výskum porovnávať a zisťovať, či skúmané procesy podporujú alebo vyvracajú nastolenú hypotézu. Kontrolná skupina sa zúčastňuje experimentu bez toho, aby niečo robila. Bez kontrolnej skupiny nemá žiadna štúdia veľkú výpovednú hodnotu. Bez nej ostáva teória stále len neoverenou hypotézou.

5.Dvojité zaslepenie

Všetky seriózne experimenty sú tiež tzv. dvojito zaslepené. To znamená, jednoducho povedané, že ani vedec, ktorý experiment organizuje, ani testovaný subjekt nepozná všetky parametre testovania. Robí sa to, aby sa eliminoval akýkoľvek postranný vplyv bez ohľadu na to, či bol úmyselný, alebo podvedomý. Toto je vedecký štandard a ak sa k nám dostane výskum, ktorý s takouto metodikou nepracuje, jeho relevancia okamžite klesá.

6.Relevantné porovnávanie

Ani kontrolná skupina však automaticky nezabezpečí, že je štúdia dobrá, pravdivá a dá sa uplatniť v praxi. Napríklad pri výskumoch typu, či je zdravšie konzumovať na raňajky len ovocný džús alebo hrianky s džemom, by sme mali hneď preventívne spozornieť. Akú hodnotu má takýto výskum, ak sa nedozvieme, čo ďalej počas dňa konzumovali skúmané osoby? Ako by zamiešalo výsledkami toto hodnotenie, keby sa do neho zarátalo napríklad večerné popíjanie alkoholu?

7. Vplyv veľkosti a zloženia vzorky na výsledky

Toto je pomerne známy fakt, ale majme ho aj tak vždy na zreteli. Veľkosť skúmanej vzorky priamo ovplyvňuje výsledky. Rovnako aj jej zloženie. Aby mal výskum výpovednú hodnotu, musí byť dostatočne reprezentatívna. Každý je navyše jedinečnou individualitou, ktorá môže čokoľvek znášať či vnímať niekedy aj výrazne odlišne od štatisticky relevantnej vzorky.

8.Vplyv veku, pohlavia či etnicity

Skúsme sa nad týmto zamyslieť, keď budeme napríklad čítať štúdiu o škodlivosti mlieka. Možno ju pripravil tím z Ázie, kde trpí na intoleranciu laktózy prakticky celá populácia. Lieky na nespavosť tiež zaberajú inak dvadsiatnikom a inak 80-ročným seniorom. Jedinečnosť navyše závisí od mnohých faktorov, nielen od tých vonkajších či evidentných. Preto by sme mali vnímať výskumy z celého sveta aplikované na vzorkách rôznej populácie aj z tohto uhla pohľadu.

9. Vplyv placeba a východiskovej situácie

Placebo efekt funguje, ale musia byť splnené aj ďalšie faktory, ktoré sú viac-menej zodpovedné za to, aby placebo „zabralo“. Placebo môže byť teda čokoľvek – od večernej modlitby, aby sme schudli, až po následný ranný 10-kilometrový beh. Všetci sme totiž v inej východiskovej pozícii. Preto na rôznych ľudí zaberajú rovnaké veci odlišne. Nie je to nič nezvyčajné. Naopak, patrí to do súboru, ktorý tvorí celok našej jedinečnosti.

10.Vplyv slovných spojení na znenie výsledkov výskumu

V niektorých článkoch sa často používa fráza, že niečo je s niečím „významne spojené“. Dobrý spánok je významne spojený so správnym metabolizmom, napríklad. Ak takéto tvrdenie nemá žiadne podporné argumenty a najmä vedecká dáta, táto formulácia nemá veľkú výpovednú hodnotu. Ak neobsahuje žiadne vedecké, štatistické či overiteľné argumenty, nejde o vedu.

11.Relatívne verzus absolútne

Pri „slovičkárení“ ešte chvíľu zostaneme. Spozornieť sa odporúča aj pri formuláciách, kde sa vyskytuje pojem relatívnosti. Dá sa s ním dobre operovať, ale podobné výroky nemusia mať žiadnu relevanciu. Relatívne riziko je napríklad aj vstúpiť do výťahu, napriek tomu je to takmer absolútne bezpečné.

12.Živiny a potraviny

Dajme si pozor, keď niekde čítame alebo počujeme o živinách a ich konkrétnych následkov na zdravie. Pretože my nejeme čistú kyselinu palmitovú, konzumujeme však mliečne výrobky a mäso, ktoré ju v tukoch obsahujú. Je dôležité vedieť, aké zložky a aké ich množstvo potraviny obsahujú. Len tak vieme, či je táto informácia relevantná. Zabránime tiež tomu, aby sme vylúčili niektoré potraviny len na základe orientačných informácií o vhodnosti či nevhodnosti niektorých ich zložiek, ktoré možno obsahujú len v stopovom množstve.

13.Replikácia výskumu je kameňom úrazu

Výskumníci často nedokážu experimenty zopakovať s rovnakými výsledkami. Ak natrafíme na výskum, pri ktorom sa opakovane a ideálne rôznym vedeckým tímom podarilo zopakovať rovnaký výskum s analogickými výsledkami, zvýšme pozornosť a vedzme, že čítame niečo veľmi relevantné.

14.Ľudia chcú vzrušenie aj vo vede

Nielen klasický bulvár, ale často aj serióznejšie médiá a portály uprednostňujú zaujímavé a clickbaitové správy nad tými, ktoré sú dôležité, ale nudné. Ak nejaký výskum potvrdí staré známe veci – je to často mediálna nuda. Takýto výskum neprinesie titulky typu „vedci sa dlhé roky mýlili“. Ľudia chcú napätie. To však neznamená, že ak štúdia nemá bombastické výsledky, nie je dobrá. Možno je to práve naopak alebo možno len nemá dostatočnú mediálnu podporu či sponzorov výskumu, ktorí potrebujú zverejnenie jej výsledkov.

15.Intelektuálna slepota

V záplave informácií sa môže ľahko stať, že pre stromy nevidíme les. Často sme si natoľko istí hodnovernosťou vedeckej štúdie, že si ani neuvedomíme, že téma sa uberá iným smerom, ako sme pôvodne očakávali. Nie všetko ide po trajektórii, ktorú sme si v hlave nalinkovali. Zároveň však nikdy nedosiahneme stopercentnú zhodu. Vždy budeme v niečom iní.

16.Vieme veľa, no stále je to málo

Naša generácia vie toho veľmi veľa. A každý z nás vie niekde v podvedomí najlepšie, čo mu vyhovuje. Vzdelávať sa je však stále fantastická vec. Človek by mal ostať vždy kritický a nové fakty vnímať vždy v kontexte, ako aj optikou vlastnej individuality.

Čo je teda pri čítaní vedeckých výskumov kľúčové?

Ústredným motívom všetkých našich odporúčaní je, aby sme texty vedeckých štúdií vnímali pozorne, ale stále s nadhľadom. Aby sme sa na ne pozerali vždy aj optikou kritického myslenia. To znamená vyhodnocovať kontext a význam jednotlivých faktorov. Nik v konečnom dôsledku nezaručí, že nám aj ten najlepší recept nespôsobí napríklad alergickú reakciu. Každý človek je výrazná individualita, originál, ktorý nemá kópiu. Každý človek má takisto iné zdravotné predispozície tak, ako má každý z nás iný metabolizmus či intenzitu a dĺžku spánku. Pracovať s informáciami sa môže zdať na prvý pohľad ľahké, ale pri ich implementácii je to podstatne ťažšie. Tak, ako je ľahké byť sám sebou a pritom veľmi ťažké nedať sa strhnúť väčšinou. Často záleží od sily osobnosti, ako a odkiaľ informácie získavame a ako ich triedime.

Všetci chceme mať kvalitný a dlhý život. Odhliadnuc od individuálnych či genetických predispozícií je na to vždy vhodné, aby sme si našli dostatok energie, uplatnili kritické myslenie, vedeli spoznať relevantné informácie, vyhodnotili ich v kontexte a prispôsobili ich svojej individualite.
Je to cesta k objaveniu a aktivácii vlastného potenciálu a nastaveniu nášho dlhodobého optimálneho výkonu.

Zdroje:

https://www.marksdailyapple.com/15-reasons-not-to-trust-that-latest-nutritional-study/

https://blog.mindvalley.com/human-canvas/

http://www.foodpolitics.com/2016/03/more-industry-funded-studies-with-industry-favorable-results-the-score-14012/

http://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.0040006

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26611124

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17473138

http://ajcn.nutrition.org/content/early/2012/11/ajcn.112.047142.abstract

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25612907

http://www.srl.cam.ac.uk/epic/epicffq/ffq.pdf

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14681273

https://proteinpower.com/drmike/2009/02/more-statin-madness/