Vitamín D je súhrnný názov pre ergokalciferol (vitamín D2) a cholekalciferol (vitamín D3), ktoré vznikajú zo svojich provitamínov, ergosterolu a 7-dehydrocholesterolu, pôsobením ultrafialového žiarenia B a následnou tepelnou premenou. Vitamín D3 sa tvorí aj v koži človeka po expozícii UV-B žiareniu. V letných mesiacoch môže byť tvorba v koži hlavným zdrojom vitamínu D; ak UV-B žiarenia nie je dostatok, stáva sa nevyhnutným príjem stravou.[1][2]
V skratke
- Vitamín D3 sa tvorí v koži po expozícii UV-B žiareniu; od októbra do marca je tvorba nad 40° s. š. podľa prehľadu takmer nemožná.
- EFSA stanovila primeraný príjem vitamínu D 15 µg, teda 600 IU denne, pre dospelých a deti od 1 roka.
- Bohaté na vitamín D3 sú tučné ryby, rybí olej a vaječné žĺtky; vitamín D2 sa nachádza napríklad v niektorých hubách.
- Podľa metaanalýzy z roku 2012 zvyšuje vitamín D3 hladinu 25(OH)D účinnejšie než D2; pri dennom užívaní rozdiel nebol štatisticky významný.
- Horná hranica podľa EFSA je 100 µg denne pre dospelých a dospievajúcich od 11 rokov a 50 µg pre deti od 1 do 10 rokov.
Stav zásobenia organizmu sa hodnotí podľa koncentrácie 25-hydroxyvitamínu D (25(OH)D) v krvnom sére. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil primeraný príjem 15 µg denne pre dospelých a deti od 1 roka a hornú hranicu príjmu 100 µg denne pre osoby od 11 rokov.[1][2]
Vitamín D2, vitamín D3 a formy prípravkov
Vitamín D2 (ergokalciferol) a vitamín D3 (cholekalciferol) sú rozpustné v tukoch a nachádzajú sa v potravinách aj vo výživových doplnkoch. Vitamín D3 sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu, vitamín D2 vzniká v hubách pôsobením UV-B žiarenia na provitamín D2, pričom jeho obsah závisí od dávky žiarenia a dĺžky expozície. Z bežnej stravy sa podľa EFSA vstrebe v priemere približne 80 % prijatého vitamínu D.[1][2]
EFSA ich na účely hornej hranice vyjadruje ako ekvivalenty vitamínu D v prepočte 1 µg D3 = 1 µg D2 = 40 IU. Metaanalýza randomizovaných štúdií z roku 2012 uzatvára, že vitamín D3 zvyšuje sérovú koncentráciu 25(OH)D účinnejšie než vitamín D2. Rozdiel bol štatisticky významný pri jednorazových alebo občasných vysokých (bolusových) dávkach; pri dennom užívaní bol menší, 4,83 nmol/l v prospech D3, a nedosiahol štatistickú významnosť.[2][3]
Výživové doplnky s vitamínom D sa predávajú ako kvapky v rastlinnom oleji, olejové kapsuly, tablety alebo spreje. Pre porovnanie je rozhodujúci obsah vitamínu D v jednej dávke v µg alebo IU, nie objem kvapky alebo veľkosť kapsuly. O vplyve nosiča, teda oleja, tablety alebo potraviny, na vstrebávanie sú podľa EFSA k dispozícii len obmedzené údaje. Voľba medzi kvapkami a kapsulami je preto otázkou dávkovania, nie doloženého rozdielu vo vstrebávaní.[1]
Pre kalcidiol monohydrát, ktorý EFSA posúdila ako novú potravinu na použitie vo výživových doplnkoch do 10 µg denne pre osoby od 11 rokov, navrhla na účely označovania prepočítací faktor 2,5; faktor platí pre dávky do 10 µg denne.[2]
Tvorba v koži nad 40° s. š. a vitamín D v rybách, vajciach a hubách
Tvorbu vitamínu D3 v koži ovplyvňujú podľa EFSA zemepisná šírka, ročné obdobie, ozónová vrstva a oblačnosť, odraz UV-B žiarenia od povrchu, čas strávený vonku, používanie opaľovacích prípravkov, oblečenie, farba pleti a vek. V pokuse z roku 1988 sa vzorky ľudskej kože alebo roztok 7-dehydrocholesterolu vystavovali slnku za jasných dní. V Bostone (42,2° s. š.) v nich od novembra do februára nevznikol žiadny previtamín D3; v Edmontone (podľa štúdie 52° s. š.) trvalo toto neúčinné obdobie od októbra do marca. Slovensko leží približne medzi 47,7° a 49,6° s. š., teda v zemepisnej šírke medzi týmito dvoma mestami.[1][4]
Prehľad o strednej Európe z roku 2014 uvádza, že tvorba vitamínu D zo slnečného UV-B žiarenia je od októbra do marca nad 40° s. š. takmer nemožná. Naopak v prítomnosti tvorby v koži je potreba vitamínu D zo stravy nižšia alebo môže byť podľa EFSA aj nulová. Dlhý pobyt na slnku nevedie k toxicite, pretože tvorba v koži sa pri pokračujúcom UV-B žiarení sama tlmí.[5][1][2]
Na vitamín D3 sú podľa EFSA bohaté tučné ryby, rybie vnútornosti, rybí olej a vaječné žĺtky; vitamín D2 sa nachádza prevažne v zdrojoch rastlinného pôvodu vrátane niektorých húb, v ktorých vzniká pôsobením UV-B žiarenia.[2]
Hladina 25(OH)D: biomarker a hranice podľa EFSA, IOM a ďalších zdrojov
Prijatý alebo v koži vytvorený vitamín D sa najprv v pečeni hydroxyluje na 25(OH)D a následne, prevažne v obličkách, na biologicky aktívny 1,25(OH)2D. 25(OH)D je hlavná cirkulujúca forma s polčasom približne 13 až 15 dní.[1]
Sérová koncentrácia 25(OH)D odráža množstvo vitamínu D získané z tvorby v koži aj zo stravy, preto ju EFSA považuje za biomarker stavu zásobenia u dospelých aj u detí. Nedostatok vitamínu D vedie podľa EFSA k zhoršenej mineralizácii kostí pre nedostatočné vstrebávanie vápnika a fosforu zo stravy a je spojený so zvýšenou koncentráciou parathormónu (PTH).[1]
Jednotná hranica dostatočnej hladiny neexistuje; jednotlivé inštitúcie používajú rôzne hodnoty. EFSA považuje za doložené, že pod 50 nmol/l 25(OH)D majú dospelí, dojčatá aj deti zvýšené riziko nepriaznivých výsledkov týkajúcich sa svalov a kostí. Hodnotu 50 nmol/l preto zvolila ako cieľovú pre všetky vekové skupiny. Americký Institute of Medicine (IOM) odvodil v roku 2011 odporúčané dávky 600 IU denne do 70 rokov a 800 IU od 71 rokov. Zodpovedajú hladine aspoň 20 ng/ml (50 nmol/l). Výbor IOM nenašiel presvedčivé dôkazy, že vyššie hladiny alebo vyšší príjem prinášajú väčší prínos pre kosti alebo iné výsledky.[1][6]
Európska štandardizovaná štúdia z roku 2016 používa ako nedostatok hodnotu pod 30 nmol/l a ako alternatívnu definíciu hodnotu pod 50 nmol/l.[7]
| Zdroj | Hodnota | Význam |
|---|---|---|
| EFSA (2016) | 50 nmol/l (20 ng/ml) | cieľová hodnota pre stanovenie referenčných hodnôt príjmu |
| Institute of Medicine (2011) | aspoň 20 ng/ml (50 nmol/l) | hladina, ktorej zodpovedá odporúčaná dávka 600 IU |
| Cashman a kol. (2016) | pod 30 nmol/l (12 ng/ml) | nedostatok v európskej štandardizovanej štúdii |
| Endocrine Society (podľa Cashman 2016) | nad 75 nmol/l (30 ng/ml) | navrhovaná hladina na maximalizáciu účinku na metabolizmus vápnika, kostí a svalov; pod 50 nmol/l nedostatok |
| Pludowski a kol. (2014) | 30 až 50 ng/ml (75 až 125 nmol/l) | rozpätie označené v prehľade ako optimálne |
Stav zásobenia v Európe, na Slovensku a v Česku
Štandardizované meranie 25(OH)D u 55 844 Európanov ukázalo, že 13,0 % z nich malo v priemere za rok hodnotu pod 30 nmol/l.[7]
Prehľad štúdií zo strednej Európy uvádza, že priemerné koncentrácie 25(OH)D sú v regióne pod 30 ng/ml a rozsah nedostatku je podobný ako v západnej Európe.[5]
Zo Slovenska prehľad cituje meranie z roku 2007 u 162 zdravých žien s priemerným vekom 34 rokov: v októbri bola priemerná hodnota 33 ± 13 ng/ml. V Plzni bola v októbri a novembri 2008 u 560 dospelých s priemerným vekom 53 rokov priemerná hodnota 25 ± 4 ng/ml.[5]
Príjem 15 µg, horná hranica 100 µg a hyperkalciúria
EFSA nemohla stanoviť priemernú potrebu ani populačný referenčný príjem, preto v roku 2016 určila primeraný príjem (AI). Pre dospelých je to 15 µg denne. Pri tomto príjme dosiahne väčšina dospelých hladinu 25(OH)D blízko cieľovej hodnoty 50 nmol/l alebo nad ňou. Hodnoty pre dospelých a deti vychádzajú z údajov získaných za predpokladu minimálnej tvorby v koži.[1]
Hornú hranicu príjmu (UL) EFSA potvrdila v roku 2023 na 100 µg denne pre dospelých vrátane tehotných a dojčiacich žien a pre dospievajúcich od 11 rokov. Horná hranica sa vzťahuje na celkový dlhodobý denný príjem vitamínu D zo všetkých zdrojov.[2]
| Skupina | AI (µg denne) | AI (IU denne) | UL (µg denne) | UL (IU denne) |
|---|---|---|---|---|
| Dojčatá 7 až 11 mesiacov | 10 | 400 | 35 | 1 400 |
| Deti 1 až 10 rokov | 15 | 600 | 50 | 2 000 |
| Dospievajúci 11 až 17 rokov | 15 | 600 | 100 | 4 000 |
| Dospelí | 15 | 600 | 100 | 4 000 |
| Tehotné a dojčiace ženy | 15 | 600 | 100 | 4 000 |
Etikety uvádzajú obsah v mikrogramoch (µg) alebo v medzinárodných jednotkách (IU). Podľa EFSA platí 1 µg = 40 IU a 0,025 µg = 1 IU. Kapsula s 2 000 IU obsahuje 50 µg, teda polovicu hornej hranice pre dospelých (prepočet).[1][2]
Kritickým ukazovateľom pre stanovenie hornej hranice je podľa EFSA pretrvávajúca hyperkalciúria, zvýšené vylučovanie vápnika močom. Môže byť skorším znakom nadbytku než pretrvávajúca hyperkalciémia, zvýšená hladina vápnika v krvi. Hodnota LOAEL, teda dávka, od ktorej sa v dvoch randomizovaných štúdiách pozoroval nepriaznivý účinok, bola 250 µg denne. Keďže dávka bez pozorovaného nepriaznivého účinku (NOAEL) nebola k dispozícii, EFSA uplatnila faktor neistoty 2,5 a UL vychádza 100 µg denne. V týchto štúdiách s dávkou 250 µg denne spolu s vápnikom počas jedného a troch rokov bolo riziko pretrvávajúcej hyperkalciúrie približne trojnásobné oproti dávkam 10 až 15 µg denne.[2]
Hyperkalciémia podľa EFSA zriedka vzniká z vápnika zo samotnej stravy, môžu ju však vyvolať vysoké dávky doplnkov vápnika, najmä spolu s doplnkami vitamínu D, ktoré zvyšujú vstrebávanie vápnika. Na základe údajov o príjme európska populácia hornú hranicu pravdepodobne neprekračuje, s výnimkou pravidelných užívateľov doplnkov s vysokými dávkami vitamínu D.[2]
Dvanásť povolených tvrdení o vitamíne D v štyroch nariadeniach
Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 v konsolidovanom znení z 20. augusta 2025 uvádza pre vitamín D sedem povolených tvrdení podľa článku 13. Môžu sa použiť len pri potravine, ktorá je aspoň zdrojom vitamínu D.[8]
Podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú pre vitamín D povolené aj tvrdenia o vývoji a zdraví detí.[9][10]
Nariadenie (EÚ) č. 1228/2014 povolilo dve tvrdenia o znížení rizika ochorenia, obe len pre výživové doplnky. Pri tvrdeniach o znížení rizika ochorenia musí označenie podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 obsahovať aj údaj, že ochorenie má viacero rizikových faktorov a zmena jedného z nich môže, ale nemusí mať pozitívny účinok.[11][12]
Tvrdenie o vitamíne D a funkcii štítnej žľazy uvádza register EÚ (snímka z roku 2013) ako nepovolené, pretože deklarovaný účinok nebol doložený.[13]
| Tvrdenie | Právny základ | Podmienka |
|---|---|---|
| Vitamín D prispieva k správnemu vstrebávaniu/využitiu vápnika a fosforu. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k normálnej hladine vápnika v krvi. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k udržaniu zdravých kostí. Vitamín D prispieva k udržaniu zdravých zubov. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k udržaniu správneho fungovania svalov. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D zohráva úlohu v procese delenia buniek. | nariadenie (EÚ) č. 432/2012, článok 13 | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D je potrebný na normálny rast a vývoj kostí detí. | nariadenie (ES) č. 983/2009, článok 14 ods. 1 písm. b) | podľa slovenského znenia potravina aspoň zdrojom vápnika |
| Vápnik a vitamín D sú potrebné na normálny rast a vývoj kostí detí. | nariadenie (ES) č. 983/2009, článok 14 ods. 1 písm. b) | potravina aspoň zdrojom vápnika a vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému u detí. | nariadenie (EÚ) 2016/1389, článok 14 ods. 1 písm. b) | potravina aspoň zdrojom vitamínu D |
| Vitamín D prispieva k znižovaniu rizika pádu, ktoré súvisí s nestabilným držaním tela a svalovou ochabnutosťou. Pád je rizikovým faktorom pre zlomeniny u žien a mužov vo veku 60 rokov a starších. | nariadenie (EÚ) č. 1228/2014, článok 14 ods. 1 písm. a) | len výživové doplnky s najmenej 15 µg vitamínu D v dennej dávke, určené osobám od 60 rokov; informácia, že účinok sa dosiahne pri dennom príjme 20 µg zo všetkých zdrojov |
| Vápnik a vitamín D pomáhajú zmierňovať stratu minerálnych látok v kostiach žien po menopauze. Nízka minerálna hustota kostí je rizikovým faktorom pre zlomeniny súvisiace s osteoporózou. | nariadenie (EÚ) č. 1228/2014, článok 14 ods. 1 písm. a) | len výživové doplnky s najmenej 400 mg vápnika a 15 µg vitamínu D v dennej dávke, určené ženám od 50 rokov; informácia o dennom príjme najmenej 1 200 mg vápnika a 20 µg vitamínu D zo všetkých zdrojov |
Kombinácia s vitamínom K2: čo je doložené a čo nie
Vitamín K2 (menachinón) sa prenáša do tkanív mimo pečene, napríklad do kostí a cievnej steny, kde riadi aktivitu proteínu matrix Gla (MGP) a osteokalcínu. Vitamín D podporuje tvorbu proteínov závislých od vitamínu K.[14]
Prehľadový článok z roku 2017 uvádza, že väčšina klinických štúdií kombinácie vitamínov D a K sledovala kosti u žien po menopauze. Štúdií so srdcovocievnymi ukazovateľmi je málo. Autori uzatvárajú, že spoločné užívanie by mohlo byť účinnejšie než užívanie jednej z látok; formuláciu ponechávajú v podmieňovacom spôsobe.[14]
Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 neuvádza tvrdenie o kombinácii vitamínov D a K. Pre vitamín K sú povolené tvrdenia „Vitamín K prispieva k správnej zrážanlivosti krvi“ a „Vitamín K prispieva k udržaniu zdravých kostí“; tvrdenie o kostiach je teda povolené pre každú z látok samostatne. Ten istý prehľad z roku 2017 v závere uvádza, že suplementácia vitamínu D s vápnikom pri nedostatku vitamínu K by mohla dlhodobo prispievať ku kalcifikácii mäkkých tkanív a k srdcovocievnym ochoreniam, najmä u ľudí užívajúcich antagonisty vitamínu K. Autori preto odporúčajú opatrnosť pri vysokých dávkach vitamínu D. Autori zároveň uvádzajú, že na posúdenie vzťahu vitamínov D a K sú naliehavo potrebné ďalšie klinické údaje. EFSA pri stanovení hornej hranice vitamínu D vitamín K nezohľadňuje.[8][14][2]
Súvisiace produkty
Prehľad produktov v kategórii: Vitamín D.
Zdroje
- EFSA (2017). Dietary Reference Values for nutrients: Summary report (kapitola 5.12 Vitamin D, stanovisko EFSA Journal 2016;14(10):4547). EFSA Supporting Publication 2017:e15121. https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/2017_09_DRVs_summary_report.pdf
- EFSA NDA Panel (2023). Scientific opinion on the tolerable upper intake level for vitamin D, including the derivation of a conversion factor for calcidiol monohydrate. EFSA Journal 21(8):8145. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2023.8145
- Tripkovic L, Lambert H, Hart K et al. (2012). Comparison of vitamin D2 and vitamin D3 supplementation in raising serum 25-hydroxyvitamin D status: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr 95(6):1357. https://doi.org/10.3945/ajcn.111.031070
- Webb AR, Kline L, Holick MF (1988). Influence of season and latitude on the cutaneous synthesis of vitamin D3: exposure to winter sunlight in Boston and Edmonton will not promote vitamin D3 synthesis in human skin. J Clin Endocrinol Metab 67(2):373. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2839537/
- Pludowski P, Grant WB, Bhattoa HP et al. (2014). Vitamin D status in Central Europe. Int J Endocrinol 2014:589587. https://doi.org/10.1155/2014/589587
- Ross AC, Manson JE, Abrams SA et al. (2011). The 2011 report on dietary reference intakes for calcium and vitamin D from the Institute of Medicine: what clinicians need to know. J Clin Endocrinol Metab 96(1):53. https://doi.org/10.1210/jc.2010-2704
- Cashman KD, Dowling KG, Škrabáková Z et al. (2016). Vitamin D deficiency in Europe: pandemic? Am J Clin Nutr 103(4):1033. https://doi.org/10.3945/ajcn.115.120873
- Európska komisia (2012). Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách (konsolidované znenie z 20. 8. 2025), príloha, riadky Vitamín D a Vitamín K. Úradný vestník EÚ L 136. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02012R0432-20250820
- Komisia Európskych spoločenstiev (2009). Nariadenie Komisie (ES) č. 983/2009 o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (konsolidované znenie z 11. 7. 2014), príloha I. Úradný vestník EÚ L 277. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02009R0983-20140711
- Európska komisia (2016). Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1389, ktorým sa povoľuje zdravotné tvrdenie o potravinách, ktoré odkazuje na vývoj a zdravie detí, príloha. Úradný vestník EÚ L 223. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32016R1389
- Európska komisia (2014). Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1228/2014, ktorým sa povoľujú a ktorým sa zamietajú určité zdravotné tvrdenia o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia, príloha I. Úradný vestník EÚ L 331. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32014R1228
- Európsky parlament a Rada (2006). Nariadenie (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, článok 14. Úradný vestník EÚ L 404. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32006R1924
- Európska komisia (2013). EU Register on nutrition and health claims, snímka vygenerovaná 14. 2. 2013 (nepovolené tvrdenia). Food and Feed Information Portal. https://ec.europa.eu/food/food-feed-portal/backend/claims/files/euregister.pdf
- van Ballegooijen AJ, Pilz S, Tomaschitz A, Grübler MR, Verheyen N (2017). The Synergistic Interplay between Vitamins D and K for Bone and Cardiovascular Health: A Narrative Review. Int J Endocrinol 2017:7454376. https://doi.org/10.1155/2017/7454376
