Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD? Na jednoznačný záver si treba počkať

  • čítanie na 20 min.

Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD? Na jednoznačný záver si treba počkať

Si to, čo ješ. Fráza, s ktorou sa nemusia všetci stotožniť a súhlasiť s jej významom, avšak v niektorých prípadoch tento výrok platí viac, ako by sme čakali. Už v predchádzajúcich článkoch na tomto blogu nie len o strave sme rozoberali problematiku prepojenia stravy a rôznych problémov súvisiacich s naším zdravím. Samozrejme, nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že všetky naše zdravotné problémy vyriešime racionálnym stravovaním, ale práve prostredníctvom optimálne nastavenej stravy vieme niektoré nepriaznivé prejavy minimalizovať. V nasledujúcich častiach článku si rozoberieme problematiku ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder – Porucha pozornosti a hyperaktivita) a vplyv stravy na nepriaznivé prejavy, ktoré sú spojené so správaním.

V článku si prečítate:

  • Čo je porucha pozornosti a hyperaktivita
  • Príčiny a príznaky spojené s ADHD
  • Ako potraviny môžu vplývať na priebeh ADHD
  • Čo vyradiť zo svojho jedálnička a akým potravinám sa radšej vyhnúť
  • Čo konzumovať na zlepšenie funkcií mozgu
  • Odporúčania a inšpirácie

Porucha pozornosti s hyperaktivitou alebo anglická skratka ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder) je ľahká mozgová dysfunkcia, ktorá sa klasifikuje ako neurovývojová porucha, pri ktorej sa behaviorálno-kognitívne príznaky najčastejšie prejavujú v školskom veku jedincov (6-12 rokov). Je to jedna z najčastejšie vyskytujúcich sa porúch u detí, ale trpia ňou aj dospelí. U detí je výskyt na úrovní približne 3 až 10% a u necelej polovice detí tento stav pretrváva až do dospelosti. Táto porucha postihuje vo väčšej miere chlapcov ako dievčatá a to v pomere 5:1. U dievčat je diagnostika náročnejšia nakoľko dievčatá sú postihnuté vo väčšom zastúpení ADD (Attention deficit disorder/porucha pozornosti) kde nie sú prítomné hyperkynetické prejavy.

Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika. Vedci a odborníci na túto problematiku študujú možné príčiny a rizikové faktory v snahe pochopiť vznik tohto ochorenia a následne znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu.

Medzi ďalšie možné príčiny a rizikové faktory, ktoré vedci podrobné skúmajú, patria:

  • zranenie/poškodenie mozgu
  • vplyv vonkajšieho prostredia počas tehotenstva alebo v mladom veku
  • užívanie alkoholu a tabaku počas tehotenstva
  • predčasný pôrod
  • nízka pôrodná hmotnosť

Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie, alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi nie je vedecky podložené. Tieto činitele môžu výrazné ovplyvniť príznaky a priebeh tohto ochorenia, ale nie sú hlavnými príčinami výskytu ADHD.

Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov a to nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia  ADHD sa potykajú s problémami spadajúcich do oboch skupín. Ako už bolo naznačené, niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou. V tomto prípade hovoríme o poruche pozornosti ADD.

Skupina príznakov u detí spojených s nepozornosťou:

  • neschopnosť udržať po dlhší čas pozornosť, spojená s rozptýlením/vyrušením
  • časté chyby z nepozornosti – pri školských úlohách alebo hrách
  • časté zabúdanie alebo strácanie vecí
  • neschopnosť dokončovať úlohy, ktoré sú zdĺhavé alebo časovo náročné
  • problémy pri počúvaní alebo vykonávaní pokynov
  • neustále menenie aktivít alebo úloh
  • ťažkosti s organizovaním úloh

Skupina príznakov u detí spojených s hyperaktivitou a impulzívnosťou:

  • neschopnosť pokojne sedieť, najmä v pokojnom alebo tichom prostredí
  • neustála „neposednosť“
  • neschopnosť sústrediť sa na úlohy
  • nadmerný fyzický pohyb, motorická aktivita a rozprávanie
  • neschopnosť čakať v rade
  • časté konanie bez rozmyslu
  • nadmerné skákanie do reči
  • malý alebo žiadny zmysel pre nebezpečenstvo

https://www.nhs.uk/conditions/attention-deficit-hyperactivity-disorder-adhd/symptoms/

Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. A teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými. Zatiaľ čo má hyperaktivita u dospelých klesajúci charakter, na druhej strane miera nepozornosti sa zvyšuje, čo má za následok výraznejšie ovplyvnenie života dospelého jedinca.

Medzi najčastejšie pretrvávajúce príznaky u dospelých sú:

  • neopatrnosť a nedostatok pozornosti venovanej detailom
  • neustále začínanie nových úloh pred dokončením pôvodných
  • slabé organizačné schopnosti
  • neschopnosť sústrediť sa alebo stanoviť si priority
  • neustále strácanie alebo premiestňovanie vecí
  • zábudlivosť
  • nepokoj a nervozita
  • ťažkosti s mlčaním
  • časté prerušovanie ostatných
  • zmeny nálady, podráždenosť a výbušnosť
  • neschopnosť vyrovnať sa so stresom
  • extrémna netrpezlivosť
  • riskovanie pri činnostiach, často s minimálnym alebo žiadnym ohľadom na osobnú bezpečnosť alebo bezpečnosť iných – napríklad nebezpečná jazda

https://www.nhs.uk/conditions/attention-deficit-hyperactivity-disorder-adhd/symptoms/

Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia ako napr. magnetická rezonancia alebo meranie elektrickej aktivity mozgu.

Strava a jej vplyv na priebeh ADHD

Okrem všeobecne zaužívaných štandardných postupov ako liečba medikamentmi a psychoterapiou sa na ovplyvňovanie priebehu ADHD neustále odborníkmi skúmajú stravovacie prístupy ako napr. v tejto meta-analýze. V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacimi s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme aj pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný. Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú. Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov. Keďže potraviny môžu ovplyvňovať správanie, je pravdepodobné, že ovplyvňujú aj prejavy spojené s ADHD, ktoré sú v priamej súvislosti so správaním, avšak na jednoznačné závery potrebujeme viac výskumov v tejto problematike.

Najviac priestoru odborníci vo svojich výskumoch venovali dvom prístupom a to suplementácii a eliminácii určitých zložiek potravy. Jednoducho povedané, čomu by sa ľudia s ADHD mali vyhýbať a čo na druhej strane konzumovať vo vyššej miere.

Potraviny, ktoré môžu mať negatívny vplyv na prejavy ADHD, a odporúča sa ich redukcia až eliminácia

Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivejšie, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Tieto reakcie následne môžu negatívne ovplyvniť ich sústredenie alebo kontrolu nad emóciami. Redukcia alebo úplná eliminácia týchto jedál môže spôsobiť, že sa deti budú cítiť fyzicky lepšie, aj keď príznaky a príčiny ADHD tým úplne neodstránime.

Cukor a syntetické sladidlá

Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojených s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Niektoré štúdie priamu súvislosť medzi vysokou konzumáciou sladených či spracovaných jedál a ADHD potvrdzujú, ďalšie priamu súvislosť vylučujú.

Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného, napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov. V tomto prípade je lepšie zvoliť nerafinované sacharidy a dohliadnuť na správny pomer tukov, bielkovín a vlákniny v jedle, z dôvodu lepšieho uvoľňovania cukru.

Potravinové aditíva, umelé farbivá a konzervačné látky

Aj pri týchto zložkách našej každodennej stravy sú prítomné kontroverzie s určením jednoznačného záveru a ich vplyvu na ADHD. Avšak, aj v tomto prípade sa väčšina zhodne na tom, že priveľa aditív v strave nie je nič zdravé bez ohľadu na to, či človek trpí ADHD alebo nie.

Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav. Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať závermi Dr. Feingolda. Štúdie z tohto obdobia naznačujú, že Fengoldová diéta nie je dostatočné podložená a jeho závery spochybňujú.

Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Počas tejto štúdie bolo sledovaných 800 detí, u ktorých bolo podozrenie z hyperaktivity. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity. Závery tejto štúdie spájajú súvislosť medzi hyperaktivitou u detí a konzumáciou umelých farbív aj benzoátu sodného.

Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať. Prinášame vám krátky zoznam substancií ktoré sú pre ľudský organizmus škodlivé a obzvlášť pre ľudí s diagnózou ADHD:

Dusičnany a dusitany. Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín. Najčastejšie sa nachádzajú v spracovaných potravinách, najmä v mäse.

Umelé potravinové farbivá. Ako bolo uvedené, zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Nachádzajú sa v najrôznejších potravinárskych výrobkoch, najmä však v tých, ktoré sú určené pre deti.

Bisfenoly sa používajú pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu dochádzať do kontaktu s vodou a potravinami. Jeho využívanie je redukované EÚ, nakoľko môže vyvolávať hormonálne problémy, zvyšovať telesný tuk a taktiež spôsobovať poruchy imunitného a nervového systému.

Ďalšie farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať príznaky ADHD

  • E 102: Tartrazín – Je prášok svetlooranžovej farby, ktorý sa používa na sfarbenie potravín. U niektorých ľudí môže spôsobovať alergické reakcie a hyperaktivitu u detí.
  • E 104: Chinolínová žltá – Zelenožlté farbivo, ktoré sa nachádza najmä v sladkostiach, energetických nápojoch a pod. V USA, Nórsku a v Austrálii je toto farbivo zakázané.
  • E 110: Žltá SY – Umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny. Zvažuje sa zákaz v EÚ.
  • E 120: Karmín, kyselina karmínová – Prírodné červené farbivo používane často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod. Môže vyvolať alergické reakcie, hyperaktivitu a kožné nádory.
  • E 122: Azorubín – Farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie. Je zakázané napr. Rakúsku, Švédsku a USA.
  • E 124: Ponceau 4R – Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle. Môže vyvolať horúčku a je prítomné podozrenie, že ide o karcinogén.
  • E 131: Patentná modrá – Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách sladkostiach a nápojoch. U citlivých ľudí môže vyvolať vyrážku, nevoľnosť a hyperaktivitu.
  • E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty – Konzervant, ktorý v kombinácií s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov. Použitie tejto látky je v EÚ obmedzené len na nevyhnutné množstvá.

V tejto dobe sa spomínaným substanciám nevyhneme, ale pre redukciu týchto látok v potrave je vhodné sa riadiť nasledujúcimi odporúčaniami:

Nakupujte viac čerstvého alebo mrazeného ovocia a zeleniny a menej spracovaného mäsa, najmä počas tehotenstva. Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá. Dôležité je tiež sledovať etikety na potravinách.

Alergény v potravinách

Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyv na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% deti bolo pozorované výrazne zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Potravinová alergia je alergická reakcia organizmu na určitú potravinu, ktorú je možné detekovať testom na alergiu.

Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou. Negatívny krvný alebo kožný test na potravinovú alergiu neznamená, že dieťa nie je citlivé na niektoré potraviny.

V každom prípade je dôležité pri reštrikčných diétach spolupracovať so špecialistom v danom odbore.

Potraviny, ktorých konzumácia a suplementácia sa odporúča

Ako bolo uvedené, samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia. Avšak suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nie len u detí. Tieto potraviny okrem iného pôsobia pozitívne na udržiavanie hladiny energie, krvného cukru a zlepšujú koncentráciu.

Bielkoviny/aminokyseliny

Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a neropinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Odborníci v tejto štúdií vykonávanej na 85 pacientoch vo veku 4-18 rokov skúmali vplyv aminokyselín na behaviorálne príznaky. Vo výsledkoch tejto štúdie sa tvrdí, že 77% pacientov vykazovalo výrazné zlepšenie, a z tohto dôvodu je potrebné vykonávať viac výskumov na jednoznačné potvrdenie týchto tvrdení. Na druhej strane závery v tejto štúdií naznačujú, že suplementácia doplnkami stravy aromatickými aminokyselinami nemá zásadný vplyv na priebeh ADHD u detí. Avšak vyvážená strava bohatá na bielkoviny je dôležitým faktorom pri vývoji všetkých detí, nakoľko každá bunka v tele potrebuje aminokyseliny k správnemu fungovaniu.

Vitamíny a minerály

Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Ide najmä o železo, magnézium, zinok, vitamín B6 a vitamín D.

Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdií na základe výsledkov hovoria o korelácií medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí. Ide o spomínané železo, zinok a podobne.

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Avšak v závere štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasytených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcií symptómov ADHD. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu. Kvalitným zdrojom polynenasytených mastných kyselín sú okrem tučnejších rýb a vnútorností aj kvalitné orieškové maslá.

Odporúčania na záver

Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou. Koniec koncov to potvrdzuje aj táto štúdia, ktorá sa zamerala na vplyv fyzického tréningu u jedincov, ktorý trpia ADHD. Okrem ďalších benefitov cvičenia sa pri fyzickej aktivite a pohybe zvyšujú hodnoty dopamínu, ktorého nedostatok je často spájaný s touto poruchou.  Inšpiráciu na vyvážené jedlá, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na správanie a lepšie fungovanie mozgu nájdete na blogu a v nasledujúcich receptoch:

Ranný blesk

Kuracie s mandľovo-sezamovou omačkou

Zeleninové kari s kurkumou

Zhrnutie na záver

  • Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD – Attention deficit hyperactivity disorder) je ľahká mozgová dysfunkcia, ktorá sa klasifikuje medzi neurovývojové poruchy.
  • Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov a to nepozornosť a hyperaktivita a impulzívnosť.
  • ADHD sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti, čiže je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka.
  • Potraviny môžu ovplyvňovať správanie, je pravdepodobné, že ovplyvňujú aj prejavy spojené s ADHD.
  • Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné, nakoľko štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery.

Zdroj obrázkov: Unsplash, Pixabay

Komentáre

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zatiaľ nie sú žiadne komentáre.

Najnovšie informácie zo sveta funkčných potravín

Odoberajte Powerlogy newsletter a získajte -7 % na prvý nákup.