Zinok je esenciálny stopový prvok zo skupiny minerálnych látok, ktorý človek prijíma stravou. V biologických systémoch sa vyskytuje ako ión Zn2+ a je prítomný vo všetkých tkanivách a telesných tekutinách; telo dospelého obsahuje 2 až 4 g zinku. Má katalytickú úlohu vo všetkých šiestich triedach enzýmov.[1][2][3]
V skratke
- Zinok je esenciálny stopový prvok; EFSA uvádza ako bohaté zdroje zinku mäso, strukoviny, vajcia, ryby, obilniny a výrobky z nich.
- Populačný referenčný príjem podľa EFSA závisí od príjmu fytátu: 7,5 až 12,7 mg denne pre ženy a 9,4 až 16,3 mg denne pre mužov.
- Pri pravidelnom užívaní sa podľa prehľadu Cochrane z roku 2024 riziko prechladnutia môže znížiť len málo alebo vôbec, pri nízkej istote dôkazov.
- Pri užívaní počas prechladnutia môže byť jeho trvanie kratšie o 2,37 dňa, výsledky štúdií sa však veľmi líšili a nezávažné nežiaduce udalosti boli pravdepodobne častejšie.
- Vedecký výbor pre potraviny stanovil horný limit 25 mg zinku denne pre dospelých; vysoké dávky môžu podľa práce z roku 2015 spôsobiť nedostatok medi.
Zinkové prsty, vstrebávanie a nedostatok zinku
Podľa EFSA ľudský transkriptóm obsahuje 2 500 proteínov so zinkovými prstami. Tieto proteíny sa podieľajú na kontrole prepisu a prekladu genetickej informácie a na prenose signálov v bunke. Podľa prehľadu z roku 2020 sa na zinok pravdepodobne viaže približne 2 800 ľudských bielkovín.[3][1]
Väčšina zinku zo stravy sa vstrebáva v hornej časti tenkého čreva. Väčšina zinku v tele sa nachádza vo svaloch a kostiach a telo nemá identifikované hlavné zásobné miesto. Pri nadmernom príjme klesá vstrebávanie a stúpa vylučovanie zinku.[3][2]
Stav zásobenia zinkom sa podľa EFSA nedá na stanovenie referenčných hodnôt určiť z koncentrácie zinku v plazme ani z iných biomarkerov. Klinicky definovaný nedostatok zinku je u ľudí zriedkavý. Pozoroval sa pri úplnej parenterálnej výžive, pri užívaní penicilamínu a pri dedičnej poruche acrodermatitis enteropathica. Medzi jeho hlavné klinické prejavy patrí spomalený rast, oneskorené pohlavné dozrievanie, hnačka, zvýšená náchylnosť na infekcie, zápal kože, zmeny správania a vypadávanie vlasov.[3][2]
Obsah zinku v potravinách: ustrice, semená a mäso
EFSA uvádza ako bohaté zdroje zinku mäso, strukoviny, vajcia, ryby, obilniny a výrobky z nich. Podľa 12 prieskumov stravovania v deviatich krajinách EÚ bol priemerný príjem dospelých 8,0 až 14,0 mg denne. Hlavnými skupinami potravín v tomto príjme boli mäso a mäsové výrobky, obilniny a výrobky z nich a mlieko a mliečne výrobky.[3]
Databáza USDA FoodData Central uvádza na 100 g 39,3 mg zinku pre surové divoké ustrice, 9,9 mg pre lúpané konopné semienka, 7,81 mg pre sušené tekvicové jadierka a 5,78 mg pre surové kešu orechy.[4]
| Potravina | Zinok (mg na 100 g) | % NRV na 100 g |
|---|---|---|
| ustrice, divoké, surové | 39,3 | 393 % |
| konopné semienka, lúpané | 9,9 | 99 % |
| tekvicové jadierka, sušené | 7,81 | 78 % |
| kešu orechy, surové | 5,78 | 58 % |
| hovädzie mäso, mleté, 7 % tuku, surové | 4,97 | 50 % |
| ovsené vločky, suché | 3,64 | 36 % |
| syr čedar | 3,64 | 36 % |
| šošovica, surová | 3,27 | 33 % |
| cícer, varený | 1,53 | 15 % |
| vajce, surové | 1,29 | 13 % |
| šošovica, varená | 1,27 | 13 % |
Fytáty, potreba podľa EFSA a horná hranica 25 mg
Fytát je prirodzená zložka rastlín, ktorá výrazne obmedzuje dostupnosť zinku v čreve a považuje sa za hlavný inhibítor jeho vstrebávania v strave. Rastlinná strava obsahuje spravidla viac fytátu než zmiešaná strava, a preto poskytuje menej dostupného zinku než strava s mäsom. Zmeny vo vstrebávaní sa pozorujú od molárneho pomeru fytátu k zinku 5. Podiel vstrebaného zinku klesá z 21 % bez fytátu na 11 až 16 % pri pomere 5 až 15 a na 4 až 11 % pri pomere nad 15.[1]
Fytázy obsiahnuté v rastlinách, predovšetkým v obilninách, sa môžu aktivovať pri fermentácii a spracovaní potravín, čo zvyšuje vstrebávanie zinku. Príjem bielkovín pozitívne koreluje so vstrebávaním zinku a vstrebávanie je vyššie v prítomnosti živočíšnych bielkovín než rastlinných. Podľa autorov prehľadu sa tento priaznivý vplyv v literatúre pripisuje tomu, že samotné množstvo bielkovín tlmí nepriaznivý účinok fytátu, a nie ich živočíšnemu pôvodu.[1]
Priemerná potreba (AR) a populačný referenčný príjem (PRI) sa uvádzajú pre príjem fytátu 300, 600, 900 a 1 200 mg denne, čo pokrýva rozsah priemerného príjmu fytátu v európskej populácii. AR je 6,2 až 10,2 mg denne pre ženy s referenčnou hmotnosťou 58,5 kg a 7,5 až 12,7 mg denne pre mužov s hmotnosťou 68,1 kg.[3]
| Príjem fytátu (mg denne) | PRI muži (mg denne) | PRI ženy (mg denne) |
|---|---|---|
| 300 | 9,4 | 7,5 |
| 600 | 11,7 | 9,3 |
| 900 | 14,0 | 11,0 |
| 1 200 | 16,3 | 12,7 |
Pre dojčatá od 7 mesiacov a pre deti EFSA predpokladala vstrebávanie zinku zo zmiešanej stravy 30 %. Ich PRI sa pohybuje od 2,9 do 14,2 mg denne. Tehotným ženám sa k PRI pripočítava 1,6 mg denne a dojčiacim ženám 2,9 mg denne.[3]
Tolerovateľný horný limit príjmu (UL) zinku stanovil Vedecký výbor pre potraviny (SCF) na 25 mg denne pre dospelých. Vychádzal z hodnoty 50 mg denne, pri ktorej sa nezistili nepriaznivé zmeny ukazovateľov stavu medi. Túto hodnotu vydelil faktorom neistoty 2 pre malý počet účastníkov a krátke trvanie štúdií. Rovnaký UL platí pre tehotné a dojčiace ženy. Priemerný príjem dospelých aj detí v EÚ bol podľa SCF (2002) pod UL. 97,5. percentil celkového príjmu sa vo všetkých vekových skupinách blížil k UL, čo výbor nepovažoval za dôvod na obavy.[2]
| Skupina | UL (mg denne) |
|---|---|
| deti 1 až 3 roky | 7 |
| deti 4 až 6 rokov | 10 |
| deti 7 až 10 rokov | 13 |
| dospievajúci 11 až 14 rokov | 18 |
| dospievajúci 15 až 17 rokov | 22 |
| dospelí vrátane tehotných a dojčiacich žien | 25 |
Osemnásť povolených zdravotných tvrdení o zinku
Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 uvádza pre zinok osemnásť povolených zdravotných tvrdení; ich oficiálne slovenské znenie obsahuje tabuľka. Všetky sa môžu používať len v prípade potraviny, ktorá je aspoň zdrojom zinku podľa prílohy k nariadeniu (ES) č. 1924/2006.[6]
Príloha nariadenia (ES) č. 1924/2006 povoľuje tvrdenie, že potravina je zdrojom minerálnej látky, ak obsahuje aspoň významné množstvo. Príloha XIII nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 uvádza pre zinok NRV 10 mg. Za významné množstvo sa spravidla považuje 15 % NRV v 100 g alebo 100 ml. Pre zinok to je 1,5 mg v 100 g (prepočet: 0,15 × 10 mg).[7][5]
Rovnaká príloha uvádza NRV aj pre ďalšie živiny, napríklad 375 mg pre horčík, 80 mg pre vitamín C, 14 mg pre železo a 1 mg pre meď.[5]
| Tvrdenie | Podmienka použitia |
|---|---|
| Zinok prispieva k správnej látkovej premene kyselín a zásad. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej látkovej premene sacharidov. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej kognitívnej funkcii. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej syntéze DNA. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k plodnosti a správnej reprodukčnej funkcii. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej látkovej premene makronutrientov. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej látkovej premene mastných kyselín. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej látkovej premene vitamínu A. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnej syntéze bielkovín. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu zdravých kostí. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu zdravých vlasov. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu zdravých nechtov. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu zdravej pokožky. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu normálnej hladiny testosterónu v krvi. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k udržaniu dobrého zraku. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom. | potravina aspoň zdrojom zinku |
| Zinok zohráva úlohu v procese delenia buniek. | potravina aspoň zdrojom zinku |
Vstrebávanie foriem zinku: citrát, glukonát, oxid, pikolinát a bisglycinát
Výživové doplnky so zinkom obsahujú zinok vo forme solí alebo komplexov. SCF v roku 2002 uvádza octan, chlorid, citrát, glukonát, laktát, oxid, uhličitan a síran zinočnatý medzi látkami, ktoré sa môžu používať vo výživových doplnkoch. Právny predpis o výživových doplnkoch sa vtedy ešte len pripravoval. Chemické formy minerálnych látok, ktoré sa môžu používať vo výživových doplnkoch, dnes uvádza príloha II smernice 2002/46/ES v platnom znení.[2][8]
Podiel vstrebaného zinku zo stravy je u ľudí spravidla 16 až 50 % a klesá s rastúcim príjmom. Vstrebávanie ovplyvňuje aj forma podania: z vodného roztoku sa vstrebe viac zinku než z rovnakého množstva v jedle.[1]
V randomizovanej skríženej štúdii s 15 zdravými dospelými sa porovnávali doplnky s 10 mg zinku podané bez jedla. Medián podielu vstrebaného zinku bol 61,3 % pre citrát, 60,9 % pre glukonát a 49,9 % pre oxid. Rozdiel medzi citrátom a glukonátom nebol významný, oxid sa vstrebával významne menej.[9]
Štúdia z roku 1987 s 15 dobrovoľníkmi porovnávala pikolinát, citrát a glukonát zinku v dávke 50 mg zinku denne s placebom, každé počas štyroch týždňov. Štúdia merala koncentráciu zinku vo vlasoch, moči, erytrocytoch a sére pred každým obdobím a po ňom, teda nepriame ukazovatele, nie priamo podiel vstrebaného zinku. Pri pikolináte stúpla koncentrácia zinku vo vlasoch, moči a erytrocytoch; pri glukonáte, citráte a placebe sa tieto ukazovatele významne nezmenili. Dávka 50 mg denne je dvojnásobkom UL (prepočet).[10][2]
V randomizovanej skríženej štúdii s 12 ženami, ktorá merala koncentráciu zinku v sére po jednorazovej dávke 15 mg, mal bisglycinát zinku o 43,4 % vyššiu biologickú dostupnosť než glukonát. Údaje o pikolináte a bisglycináte teda pochádzajú z jednotlivých štúdií s 15 a 12 účastníkmi.[11][10]
Zinkové pastilky a prechladnutie: prehľad Cochrane z roku 2024
Systematický prehľad Cochrane z roku 2024 zahrnul randomizované štúdie, ktoré porovnávali akúkoľvek formu zinku s placebom. Išlo o 34 štúdií s 8 526 účastníkmi; 15 hodnotilo pravidelné užívanie pred ochorením a 19 užívanie počas prechladnutia. Polovica štúdií (17 z 34) používala pastilky s octanom, glukonátom alebo orotátom zinku. Väčšina štúdií mala nejasné alebo vysoké riziko skreslenia aspoň v jednej oblasti.[12]
Pri pravidelnom užívaní sa riziko prechladnutia oproti placebu môže znížiť len málo alebo vôbec. Pomer rizika bol 0,93 (95 % interval spoľahlivosti 0,85 až 1,01; 9 štúdií, 1 449 účastníkov; nízka istota dôkazov). Ak prechladnutie pri pravidelnom užívaní vzniklo, jeho trvanie sa pravdepodobne takmer nelíšilo: priemerný rozdiel bol 0,63 dňa (95 % interval spoľahlivosti od 1,29 dňa kratšie po 0,04 dňa dlhšie; 3 štúdie, 740 účastníkov; stredná istota dôkazov). Pri užívaní počas prechladnutia môže byť priemerné trvanie kratšie o 2,37 dňa (95 % interval spoľahlivosti 0,53 až 4,21 dňa; 8 štúdií, 972 účastníkov; nízka istota dôkazov). Výsledky jednotlivých štúdií sa však veľmi líšili (heterogenita I² 97 %). Či užívanie počas prechladnutia znižuje podiel ľudí, ktorí sú na konci sledovania ešte chorí, je neisté (veľmi nízka istota dôkazov). Nezávažné nežiaduce udalosti boli pri tomto užívaní pravdepodobne častejšie: pomer rizika 1,34 (95 % interval spoľahlivosti 1,15 až 1,55; 16 štúdií, 2 084 účastníkov; stredná istota dôkazov).[12]
Autori uzatvárajú, že zinok môže mať malý alebo žiadny vplyv na výskyt prechladnutia, môže však skrátiť trvanie prebiehajúceho prechladnutia, pričom pribúdajú nezávažné nežiaduce udalosti. Upozorňujú na veľké rozdiely v intervenciách a sledovaných ukazovateľoch medzi štúdiami a na neúplné údaje, ktoré treba zohľadniť pri záveroch.[12]
Nadbytok zinku, nedostatok medi a vplyv železa
Akútna otrava zinkom sa prejavuje nevoľnosťou, vracaním, bolesťou v nadbrušku, kŕčmi v bruchu a hnačkou. Dávka vyvolávajúca vracanie sa odhaduje na 225 až 450 mg zinku. Dlhodobý príjem doplnkov s 50 až 300 mg zinku denne sa spájal s biochemickými a fyziologickými zmenami. Patrí k nim nízka hladina medi v krvi, úbytok bielych krviniek a sideroblastová anémia.[2]
Nadbytok zinku sa podľa prehľadu z roku 2020 spája predovšetkým s narušenou rovnováhou medi. Meď vstrebávanie zinku neovplyvňuje, dávky zinku nad fyziologickú úroveň však vstrebávanie medi v čreve výrazne zhoršujú. Podľa práce z roku 2015 môže zinok vo vysokých dávkach spôsobiť nedostatok medi. Ten sa často nerozpozná a vedie k anémii, neutropénii a nezvratným neurologickým príznakom.[1][13]
Autori tejto práce spätne preskúmali zdravotnú dokumentáciu 70 pacientov, ktorým bol zinok predpísaný. U 62 % boli predpísané dávky dostatočné na vyvolanie nedostatku medi. U 9 % sa objavila nevysvetlená anémia a u 7 % neurologické príznaky typické pre nedostatok medi. Meď v plazme sa merala len u dvoch z týchto pacientov, takže nedostatok medi nebol vo väčšine prípadov laboratórne overený. Autori uzatvárajú, že u významnej menšiny pacientov s vysokými dávkami zinku pravdepodobne vzniká iatrogénny nedostatok medi.[13]
Hemové aj anorganické železo znižovalo vstrebávanie zinku vo viacerých štúdiách in vivo. Pokles bol výraznejší pri podaní železa vo vodnom roztoku než s jedlom.[1]
Súvisiace produkty
Prehľad produktov v kategórii: Zinok.
Zdroje
- Maares M, Haase H (2020). A Guide to Human Zinc Absorption: General Overview and Recent Advances of In Vitro Intestinal Models. Nutrients 12(3):762. https://doi.org/10.3390/nu12030762
- EFSA, Scientific Committee on Food (2006). Tolerable upper intake levels for vitamins and minerals (kapitola Zinc, stanovisko SCF z 5. 3. 2002). EFSA. https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/efsa_rep/blobserver_assets/ndatolerableuil.pdf
- EFSA (2017). Dietary Reference Values for nutrients: Summary report (kapitola 4.13 Zinc a tabuľky 5 a 7, zhrnutie stanoviska EFSA Journal 2014;12(10):3844). EFSA Supporting Publication 2017:e15121. https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/2017_09_DRVs_summary_report.pdf
- U.S. Department of Agriculture (2019). FoodData Central, SR Legacy: Oyster eastern wild raw (171978); Hemp seed hulled (170148); Pumpkin and squash seed kernels dried (170556); Cashew nuts raw (170162); Beef ground 93% lean raw (173110); Oats regular and quick dry (173904); Cheese cheddar (173414); Lentils raw (172420); Lentils cooked boiled (172421); Chickpeas cooked boiled (173757); Egg whole raw (171287). USDA Agricultural Research Service. https://fdc.nal.usda.gov/
- Európsky parlament a Rada (2011). Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, príloha XIII časť A a článok 53. Úradný vestník EÚ L 304. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32011R1169
- Európska komisia (2012). Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách (konsolidované znenie z 20. 8. 2025), príloha, riadky Zinok. Úradný vestník EÚ L 136. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02012R0432-20250820
- Európsky parlament a Rada (2006). Nariadenie (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, príloha (tvrdenia ZDROJ a S VYSOKÝM OBSAHOM vitamínov). Úradný vestník EÚ L 404. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32006R1924
- EFSA NDA Panel (2023). Scientific opinion on the tolerable upper intake level for vitamin D, including the derivation of a conversion factor for calcidiol monohydrate. EFSA Journal 21(8):8145. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2023.8145
- Wegmüller R, Tay F, Zeder C, Brnic M, Hurrell RF (2014). Zinc absorption by young adults from supplemental zinc citrate is comparable with that from zinc gluconate and higher than from zinc oxide. J Nutr 144(2):132. https://doi.org/10.3945/jn.113.181487
- Barrie SA, Wright JV, Pizzorno JE, Kutter E, Barron PC (1987). Comparative absorption of zinc picolinate, zinc citrate and zinc gluconate in humans. Agents Actions 21(1-2):223. https://doi.org/10.1007/BF01974946
- Gandia P, Bour D, Maurette JM et al. (2007). A bioavailability study comparing two oral formulations containing zinc (Zn bis-glycinate vs. Zn gluconate) after a single administration to twelve healthy female volunteers. Int J Vitam Nutr Res 77(4):243. https://doi.org/10.1024/0300-9831.77.4.243
- Nault D, Machingo TA, Shipper AG et al. (2024). Zinc for prevention and treatment of the common cold. Cochrane Database Syst Rev 2024;5(5):CD014914. https://doi.org/10.1002/14651858.CD014914.pub2
- Duncan A, Yacoubian C, Watson N, Morrison I (2015). The risk of copper deficiency in patients prescribed zinc supplements. J Clin Pathol 68(9):723. https://doi.org/10.1136/jclinpath-2014-202837
