Vitamín C (kyselina L-askorbová) je vo vode rozpustný vitamín, ktorý človek získava stravou, najmä z ovocia a zeleniny. Človek si vitamín C nedokáže vytvoriť, pretože v priebehu evolúcie stratil funkčný enzým L-gulonolaktónoxidázu, posledný enzým jeho biosyntézy. V tele pôsobí ako kofaktor enzýmových reakcií a je súčasťou antioxidačnej siete organizmu.[1][2][3]
V skratke
- Vitamín C je vo vode rozpustný vitamín, ktorý si človek nedokáže vytvoriť a získava ho stravou, najmä z ovocia a zeleniny.
- EFSA stanovila populačný referenčný príjem vitamínu C 110 mg denne pre mužov a 95 mg denne pre ženy.
- Podľa databázy USDA obsahuje 100 g surovej aceroly 1 680 mg vitamínu C, čierne ríbezle 181 mg a červená paprika 128 mg.
- Prehľad Cochrane z roku 2013 uvádza, že pravidelné užívanie neznížilo výskyt prechladnutia v bežnej populácii; trvanie bolo pri ňom u dospelých kratšie o 8 %.
- Tolerovateľný horný limit príjmu sa pre nedostatok údajov nestanovil; pri 3 až 4 g denne sa môžu objaviť tráviace ťažkosti.
Kyselina askorbová: funkcie, vstrebávanie a skorbut
Vitamín C je podľa EFSA kofaktorom enzýmových reakcií, ktoré katalyzujú monooxygenázy, dioxygenázy a oxygenázy so zmiešanou funkciou. Zohráva úlohu pri biosyntéze kolagénu, je nevyhnutný na syntézu karnitínu a katecholamínov a podieľa sa na premene cholesterolu na žlčové kyseliny. Vo vodnom prostredí zachytáva reaktívne formy kyslíka a dusíka.[3]
Patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode. Tým sa líši napríklad od vitamínu D, ktorého formy D2 a D3 sú rozpustné v tukoch.[1][3]
Pri príjme približne 100 mg denne sa v tráviacom trakte vstrebe asi 80 %. Krvná plazma ho prenáša ako voľný anión askorbát do všetkých tkanív. Vstrebávanie zabezpečuje najmä sodíkovo závislý prenášač SVCT-1, ktorý sa rýchlo nasýti, preto je vstrebávanie z jednej dávky pomerne obmedzené, hoci malé množstvá sa vstrebávajú dobre.[3][4]
Vstrebávanie závisí od dávky. V štúdii so 7 zdravými dobrovoľníkmi hospitalizovanými 4 až 6 mesiacov sa hodnotilo sedem denných dávok od 30 do 2 500 mg; jednorazová dávka 200 mg sa vstrebala úplne. Pri jednorazových dávkach od 500 mg sa podiel vstrebaného vitamínu znižoval a vstrebané množstvo sa vylúčilo močom; plazma sa úplne nasýtila pri 1 000 mg denne. Podľa EFSA koncentrácia v plazme dosahuje plató 70 až 80 µmol/l, ktoré sa udrží len pri dlhodobom príjme nad 200 mg denne.[5][3]
Stav zásobenia sa podľa EFSA hodnotí podľa koncentrácie askorbátu v krvnej plazme; hodnota 50 µmol/l zodpovedá dostatočnému stavu. Skorbut sa prejavuje príznakmi poškodenia spojivového tkaniva. U dospelých vzniká pri koncentrácii pod 10 µmol/l a zásobe v tele pod 300 mg a podľa EFSA mu zabráni príjem 10 mg vitamínu C denne.[3]
Obsah vitamínu C v potravinách: acerola, ríbezle a paprika
Hlavným zdrojom vitamínu C u dospelých sú ovocie, zelenina, ich šťavy a zemiaky. Priemerný príjem zo samotnej stravy je v európskych krajinách 69 až 130 mg denne u mužov a 65 až 138 mg denne u žien.[3]
Databáza USDA FoodData Central uvádza v 100 g surovej potraviny 1 680 mg vitamínu C pre aceroly, 228 mg pre guavu, 181 mg pre čierne ríbezle a 128 mg pre červenú papriku.[6]
| Potravina (surová) | Vitamín C (mg na 100 g) | % NRV na 100 g |
|---|---|---|
| acerola | 1 680 | 2 100 % |
| guava | 228 | 285 % |
| čierne ríbezle | 181 | 226 % |
| červená paprika | 128 | 160 % |
| kiwi, zelené | 92,7 | 116 % |
| brokolica | 89,2 | 112 % |
| jahody | 58,8 | 74 % |
| pomaranč | 53,2 | 67 % |
| citrón bez šupky | 53,0 | 66 % |
| zemiaky so šupkou | 19,7 | 25 % |
Referenčný príjem EFSA a vyššia potreba fajčiarov
EFSA odvodila priemernú potrebu (AR) z príjmu, ktorý vyrovná metabolické straty vitamínu C a udrží koncentráciu v plazme nalačno okolo 50 µmol/l. Pre mužov je AR 90 mg denne a populačný referenčný príjem (PRI) 110 mg denne. Pre ženy bola AR odvodená prepočtom podľa telesnej hmotnosti na 80 mg denne a PRI na 95 mg denne.[3]
Pre deti a dospievajúcich sa PRI pohybuje od 20 mg denne vo veku 1 až 3 roky po 100 mg u chlapcov a 90 mg u dievčat vo veku 15 až 17 rokov.[3]
| Skupina | PRI (mg denne) |
|---|---|
| muži | 110 |
| ženy | 95 |
| tehotné ženy | 105 |
| ženy výlučne dojčiace, prvých 6 mesiacov | 155 |
| dojčatá 7 až 11 mesiacov | 20 |
| deti 1 až 3 roky | 20 |
| chlapci 15 až 17 rokov | 100 |
| dievčatá 15 až 17 rokov | 90 |
Viaceré štúdie zistili u fajčiarov nižšiu hladinu vitamínu C a častejší nedostatok než u nefajčiarov. Rozdiel pretrvával aj po zohľadnení stravy a v jednej štúdii bol obrat vitamínu C u fajčiarov vyšší o viac ako 40 %.[4]
Niektoré medzinárodné regulačné autority preto fajčiarom odporúčajú navyše 20 až 80 mg denne. Autori prehľadu považujú tieto prídavky za pravdepodobne nedostatočné. Po ukončení fajčenia hladina vitamínu C stúpa.[4]
Pätnásť povolených zdravotných tvrdení o vitamíne C
Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 uvádza pre vitamín C pätnásť povolených zdravotných tvrdení; ich oficiálne slovenské znenie obsahuje tabuľka. Štrnásť z nich sa môže používať len v prípade potraviny, ktorá je aspoň zdrojom vitamínu C podľa prílohy k nariadeniu (ES) č. 1924/2006.[8]
Príloha nariadenia (ES) č. 1924/2006 povoľuje tvrdenie, že potravina je zdrojom vitamínu, ak obsahuje aspoň významné množstvo. Príloha XIII nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 uvádza pre vitamín C NRV 80 mg. Za významné množstvo sa spravidla považuje 15 % NRV v 100 g alebo 100 ml. Pre vitamín C to je 12 mg (prepočet: 0,15 × 80).[9][7]
Tvrdenie o imunitnom systéme počas intenzívnej telesnej námahy má osobitnú podmienku. Potravina musí zabezpečiť denný príjem 200 mg vitamínu C a spotrebiteľ musí byť informovaný, že účinok sa dosiahne pri dennom príjme 200 mg navyše k odporúčanému dennému príjmu. Tvrdenie o vstrebávaní železa sa opiera o stanovisko EFSA 2009;7(9):1226; register EÚ pri ňom v stĺpci vzťahu k zdraviu uvádza vstrebávanie nehemového železa. Tvrdenie, že vitamín C je potrebný na udržanie energie a celkovej vitality, register vedie ako nepovolené.[8][10]
| Tvrdenie | Podmienka použitia |
|---|---|
| Vitamín C prispieva k normálnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii krvných ciev. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii kostí. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii chrupaviek. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii ďasien. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii pokožky. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii zubov. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnej funkcii psychiky. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k udržaniu správneho fungovania imunitného systému počas intenzívnej telesnej námahy a po nej. | denný príjem 200 mg vitamínu C z potraviny; informácia, že účinok sa dosiahne pri 200 mg navyše k odporúčanému dennému príjmu |
| Vitamín C prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C prispieva k regenerácii redukovanej formy vitamínu E. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
| Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. | potravina aspoň zdrojom vitamínu C |
Askorbáty a lipozomálna forma vitamínu C
Výživové doplnky s vitamínom C obsahujú kyselinu L-askorbovú alebo jej soli, askorbáty. V štúdii u ľudí sa vstrebávanie prípravku s askorbátom vápenatým od kyseliny askorbovej významne nelíšilo; ľudia citliví na kyslé potraviny ho znášali lepšie.[1]
Syntetický vitamín C a vitamín C z potravín sú chemicky totožné. Ovocie a zelenina však obsahujú aj ďalšie vitamíny, minerálne látky, vlákninu a fytochemikálie, ktoré môžu vstrebávanie ovplyvniť. Z týchto látok sa doteraz skúmali hlavne interakcie s bioflavonoidmi. Všetky štúdie u ľudí, ktoré porovnávali ustálený stav, nezistili rozdiel medzi syntetickým a prírodným vitamínom C.[1]
Lipozomálny vitamín C je vitamín uzavretý v lipidových obaloch. Prehľad z roku 2025 zaradil 10 štúdií, ktoré porovnávali lipozomálnu a nelipozomálnu formu; sedem z nich malo randomizovaný skrížený dizajn. Štúdie boli malé, od 5 do 27 účastníkov.[2]
Deväť štúdií zistilo vyššiu biologickú dostupnosť lipozomálnej formy: podľa súhrnu prehľadu bola maximálna koncentrácia v plazme 1,2 až 5,4 násobne a plocha pod krivkou 1,3 až 7,2 násobne vyššia. V tabuľke prehľadu uvádza jedna štúdia s 8 mužmi a dávkou 150 mg 5,6 násobok maximálnej koncentrácie a 5,9 násobok plochy pod krivkou. Účastníci tejto štúdie mali na začiatku veľmi nízku hladinu vitamínu C; podľa autorky môže stav na začiatku vysvetľovať časť rozdielov medzi štúdiami. Žiadna štúdia nesledovala vylučovanie askorbátu a vplyv na biologické ukazovatele hodnotili len dve. Všetky štúdie mali priemyselné financovanie alebo autorov zamestnaných vo firmách. V staršej z dvoch štúdií, ktoré sledovali biologické účinky, poskytli obe formy porovnateľnú ochranu pred oxidáciou lipidov. V novšej sa približne o 50 % vyššie vstrebanie lipozomálnej formy neprejavilo lepšou ochranou buniek ani nukleových kyselín pred oxidáciou. Klinický význam malých percentuálnych rozdielov v tejto štúdii autorka prehľadu označuje za neistý a pravdepodobne minimálny.[2]
Prechladnutie: prehľad Cochrane z roku 2013
Systematický prehľad Cochrane z roku 2013 hodnotil pravidelné denné užívanie vitamínu C aj jeho užitie po nástupe príznakov prechladnutia; zahrnul len placebom kontrolované štúdie s dávkou aspoň 0,2 g denne. Výskyt prechladnutia pri pravidelnom užívaní hodnotilo 29 porovnaní s 11 306 účastníkmi. V štúdiách s bežnou populáciou (10 708 účastníkov) bol spoločný pomer rizika 0,97 (95 % interval spoľahlivosti 0,94 až 1,00). V piatich štúdiách s 598 maratóncami, lyžiarmi a vojakmi na cvičení v subarktických podmienkach bol pomer rizika 0,48 (95 % interval spoľahlivosti 0,35 až 0,64).[11]
Trvanie prechladnutia hodnotilo 31 porovnaní s 9 745 epizódami. Pri pravidelnom užívaní bolo u dospelých kratšie o 8 % (95 % interval spoľahlivosti 3 až 12 %) a u detí o 14 % (7 až 21 %). Pravidelné užívanie zmiernilo aj závažnosť prechladnutia. V siedmich terapeutických porovnaniach s 3 249 epizódami sa konzistentný vplyv na trvanie ani závažnosť prechladnutia nezistil.[11]
Autori uzatvárajú, že keďže pravidelné užívanie neznížilo výskyt prechladnutia v bežnej populácii, rutinné užívanie vitamínu C nie je opodstatnené; vitamín C však môže byť užitočný pre ľudí vystavených krátkym obdobiam intenzívnej telesnej námahy. Vzhľadom na konzistentný vplyv pravidelného užívania na trvanie a závažnosť prechladnutia, nízku cenu a bezpečnosť považujú za vhodné, aby si ľudia s prechladnutím individuálne overili, či má pre nich vitamín C užitý po nástupe príznakov prínos. Ďalšie terapeutické randomizované štúdie považujú za potrebné.[11]
Vysoké dávky: tráviace ťažkosti, oxalát a obličkové kamene
EFSA v stanovisku z roku 2004 uvádza, že podľa obmedzených dostupných údajov má vitamín C nízku akútnu toxicitu a nežiaducimi účinkami sa špecificky zaoberalo len málo kontrolovaných štúdií. Spomedzi nepriaznivých prejavov vysokého príjmu je podľa EFSA jasnejšie definovaná než ostatné akútna neznášanlivosť v tráviacom trakte: nadúvanie, plynatosť, hnačku a prechodnú koliku. Doplnkové dávky do približne 1 g denne k bežnej strave sa podľa dostupných údajov nespájajú s tráviacimi ťažkosťami; pri 3 až 4 g denne sa môžu objaviť.[12]
Údaje nepostačujú na stanovenie tolerovateľného horného limitu príjmu (UL). Bezpečnosť dlhodobého užívania vysokých dávok nebola systematicky posúdená.[12]
V štúdii so 7 dobrovoľníkmi stúplo pri 1 000 mg vitamínu C denne vylučovanie oxalátu a urátu močom v porovnaní s nižšími dávkami. EFSA uvádza neistotu, či vysoký príjem zvyšuje vylučovanie oxalátu a tým riziko obličkových kameňov. Pri obvyklom príjme 1,5 g denne sa zvýšené riziko nezistilo.[5][12]
Prospektívna analýza troch amerických kohort zahrnula 156 735 žien a 40 536 mužov. U žien celkový príjem vitamínu C s rizikom nesúvisel. U mužov bol pri celkovom príjme od 1 000 mg denne pomer rizík (hazard ratio) 1,43 (95 % interval spoľahlivosti 1,15 až 1,79) oproti príjmu pod 90 mg. Pri doplnkoch od 1 000 mg denne bol u mužov pomer rizík 1,19 (95 % interval spoľahlivosti 1,01 až 1,40) oproti neužívaniu doplnkov. Vitamín C zo stravy s rizikom nesúvisel u mužov ani u žien, len málo účastníkov však malo zo stravy viac ako 700 mg denne. Ide o pozorovaciu kohortovú analýzu, ktorá zisťuje súvislosť, nie príčinu. Príjem sa zisťoval dotazníkmi a zloženie kameňov nebolo známe pri všetkých prípadoch.[13]
Súvisiace produkty
Prehľad produktov v kategórii: Vitamín C.
Zdroje
- Carr AC, Vissers MCM (2013). Synthetic or Food-Derived Vitamin C: Are They Equally Bioavailable? Nutrients 5(11):4284. https://doi.org/10.3390/nu5114284
- Carr AC (2025). Do Liposomal Vitamin C Formulations Have Improved Bioavailability? A Scoping Review Identifying Future Research Directions. Basic Clin Pharmacol Toxicol 137(1):e70067. https://doi.org/10.1111/bcpt.70067
- EFSA (2017). Dietary Reference Values for nutrients: Summary report (kapitola 5.11 Vitamin C, zhrnutie stanoviska EFSA Journal 2013;11(11):3418). EFSA Supporting Publication 2017:e15121. https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/2017_09_DRVs_summary_report.pdf
- Carr AC, Rowe S (2020). Factors Affecting Vitamin C Status and Prevalence of Deficiency: A Global Health Perspective. Nutrients 12(7):1963. https://doi.org/10.3390/nu12071963
- Levine M, Conry-Cantilena C, Wang Y et al. (1996). Vitamin C pharmacokinetics in healthy volunteers: evidence for a recommended dietary allowance. Proc Natl Acad Sci U S A 93(8):3704. https://doi.org/10.1073/pnas.93.8.3704
- U.S. Department of Agriculture (2019). FoodData Central, SR Legacy: Acerola raw (171686); Guavas common raw (173044); Currants european black raw (173963); Peppers sweet red raw (170108); Kiwifruit green raw (168153); Broccoli raw (170379); Strawberries raw (167762); Oranges raw (169097); Lemons raw without peel (167746); Potatoes flesh and skin raw (170026). USDA Agricultural Research Service. https://fdc.nal.usda.gov/
- Európsky parlament a Rada (2011). Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, príloha XIII časť A a článok 53. Úradný vestník EÚ L 304. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32011R1169
- Európska komisia (2012). Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách (konsolidované znenie z 20. 8. 2025), príloha, riadky Vitamín C. Úradný vestník EÚ L 136. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02012R0432-20250820
- Európsky parlament a Rada (2006). Nariadenie (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, príloha (tvrdenia ZDROJ a S VYSOKÝM OBSAHOM vitamínov). Úradný vestník EÚ L 404. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32006R1924
- Európska komisia (2012). EU Register on nutrition and health claims (nariadenie (EÚ) č. 432/2012). Food and Feed Information Portal. https://ec.europa.eu/food/food-feed-portal/backend/claims/files/euregister.pdf
- Hemilä H, Chalker E (2013). Vitamin C for preventing and treating the common cold. Cochrane Database Syst Rev 2013;(1):CD000980. https://doi.org/10.1002/14651858.CD000980.pub4
- EFSA, Scientific Committee on Food (2006). Tolerable upper intake levels for vitamins and minerals (kapitola Vitamin C, stanovisko panelu NDA prijaté 28. 4. 2004). EFSA. https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/efsa_rep/blobserver_assets/ndatolerableuil.pdf
- Ferraro PM, Curhan GC, Gambaro G, Taylor EN (2016). Total, Dietary, and Supplemental Vitamin C Intake and Risk of Incident Kidney Stones. Am J Kidney Dis 67(3):400. https://doi.org/10.1053/j.ajkd.2015.09.005
